Kandidátky bez prekvapení
Napriek tomu, že parlamentné voľby sú pre mnohé strany lotéria a možno aj derniéra, pri zostavovaní kandidátnych listín ničím neprekvapili. Primálo na to, aby dokázali váhajúcich presvedčiť, že majú odovzdať hlas práve im. Ak nemajú v talóne prevratný program a výnimočnú kampaň, je to od nich krátkozraké a netaktické. Volebnú stratégiu majú v tohtoročnej kampani premyslenú asi len dve strany: Smer-SD a nováčik na politickej scéne Sloboda a Solidarita. Nasleduje KDH, ktoré síce zvlášť neoslnilo, ale ani nič nepokazilo. Čo robia a prečo to robia, vedia presne vládni sociálni demokrati. Je pravdepodobné, že obhája pôsobenie vo vláde s lepším výsledkom ako pred vstupom do nej. U našich západných susedov sa to podarilo ČSSD najmä vďaka premiérovi Milošovi Zemanovi v roku 2002. Smer stavia na vcelku úspešnom vládnutí, a preto je logické, že sú na popredných miestach všetci, čo sa o to najviac zaslúžili. Strana občerstvila kandidátku len niekoľkými osobnosťami. Sú medzi nimi vedúci kancelárie Národnej rady SR Viktor Stromček, šéf tlačového odboru úradu vlády Braňo Ondruš či riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma. Namiesto zvučných mien Z hľadiska volebnej taktiky stojí za zmienku SaS. Čerstvým prekvapením na kandidátke je moderátor televíznych diskusií Daniel Krajcer. Iné mediálne známe tváre ani recyklovaných politikov na ňu nezaradili, zato absolútne stavili na témy. Volebný program marketingovo prezentovaný ako 120 nápadov vzbudil nadšenie aj znechutenie. Podstatné však je (a o to išlo), aby sa o ňom hovorilo. Sulíkovci sa už dlhodobo prezentujú ako principiálna strana, a tak si stanovili, že kandidát na poslanca nesmel byť komunistov a ani „inak sprofanovaný“. Ak teda pravičiari budú voliť SaS, a nie SDKÚ, vyhrania sa nielen voči Smeru, ale aj voči ostatným pravicovým stranám. Obrovské riziko spočíva v tom, čo prezentujú ako svoju výhodu. Veď kto sú tí kandidáti? Aké skúsenosti majú za sebou? Ako sa asi budú správať v kritických situáciách? Na istotu stavajú vo voľbách kresťanskí demokrati. Tandem Figeľ – Hrušovský na čele kandidátky potvrdzuje aj to, že sa KDH zmenilo aj nezmenilo. Okrem osvedčených mien ako Daniel Lipšic, Július Brocka a Mária Sabolová sa však v prvej desiatke ocitli aj politici viac za zásluhy ako na pritiahnutie voličov. Napríklad exminister školstva a neúspešný kandidát do europarlamentu Martin Fronc či bratislavský primátor Andrej „PKO“ Ďurkovský. Malé strany hrajú vabank Tu sa výpočet strán so strategickým myslením končí. SDKÚ-DS síce vymenila volebného lídra, ale bola to zmena iniciovaná zvonka. Mínusový bod číslo jeden. Číslo dva: prezentácia Ivety Radičovej v podstate na takej istej úrovni, ako je druhý na listine – Ivan Mikloš. To veľa nádeje na zmenu nedáva. Tretím zlým bodom sú mená, ktoré sa spájajú s antisociálnymi reformami bývalej vlády: Miroslav Beblavý a Ľudovít Kaník. HZDS, SMK aj Most-Híd idú do volebného súboja s pečaťou ,,kandidáti na možné vypadnutie“. Napriek tomu vynaložili iba málo úsilia, aby mali na zvoliteľných miestach osobnosti, ktoré by viac pritiahli voličov. Od ĽS-HZDS, ktorá sa drží na hranici zvoliteľnosti, by sa dalo očakávať, že vyloží na stôl posledné esá. Nestalo sa. Nebude teda čudné, ak ich bývalí voliči odovzdajú hlas inej strane,. Pokus bugárovcov získať aj zástupcov slovenskej národnosti ostal na polceste. Strana otvorila dvere ultrakonzervatívnej OKS, ktorej preferencie sa dlhodobo pohybujú na úrovni štatistickej chyby. Ivan Švejna, František Šebej či Peter Osuský budú ľavicovo orientovaných voličov maďarskej národnosti skôr odrádzať. Obyvatelia južného Slovenska, ktorí zväčša nežijú v sociálne stabilnom prostredí, budú stáť pred dilemou SMK verzus Most-Híd. Na tú im tieto strany nedávajú presvedčivú odpoveď. Koniec národniarov? Politické harakiri spáchali pred voľbami národniari. Ak ich sympatizantov neodradil vulgárny Ján Slota, po tom, ako SNS zaradila na kandidátku všetkých pochybných, odvolaných ministrov, koleduje si skôr o podlezenie päťpercentnej latky. Do boja o roduverných Slovákov navyše vstúpila Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá sa transformovala zo Strany priateľov vína a tá z extrémistického združenia Slovenská pospolitosť. Rovnakú ,,šancu“ prebiť sa do Národnej rady má akože revitalizovaná SDĽ, za ktorou stojí ako mediálny poradca s pravicovo liberálnou orientáciou Martin Lengyel a okrem členov Strany zelených za ňu kandiduje napríklad kanoista Juraj Bača. Množstvo reklám na bilbordoch je zrejme zbytočné vyhadzovanie peňazí. Prečo to robia, vedia iba oni sami. A možno ešte tí, čo veria, že vezmú nejaké percento hlasov od Smeru. K ľavici sa okrem mimoparlamentnej KSS hlási aj Ľuptákovo Združenie robotníkov Slovenska a vlani vytvorená Strana rómskej koalície na čele s predsedom Gejzom Adamom.
