Slovo čitateľov
Jednota v rôznosti Ad: Prečo sa stále trieštime? (Tereza Szabová) Slovo 10/2010 Jedným z pilierov demokracie je demokratické právne prostredie. To, čo predvádza časť sudcov, ktorí sa vo svojej chamtivosti nerozpakujú zaistiť si blahobytný život na účet daňových poplatníkov, len potvrdzuje, že túto tautologickú spoločnosť treba reformovať. Premiér Robert Fico, žiaľ, namiesto rázneho odmietnutia nemorálnosti koná tak, aby sa zapáčil všetkým. Po slovensky: aby sa vlk nažral a z ovce príliš neubudlo. Dobrý sudca, dobrý prokurátor a dobrý policajt však musia svoju službu vykonávať spravodlivo podľa morálnych zásad aj za priemerný plat. Nie tak, ako policajný odborársky boss pod heslom: „Keď nás nezaplatí štát, zaplatí nás mafia.“ Aj toto je ľavicová tematika, preto ma veľmi udivuje, že sa jej nevenuje ani jediné ľavicové periodikum, týždenník Slovo. Aj vzhľadom na jeho históriu by preň nebolo dobrou cestou stať sa namiesto diskusnej základne slovenskej ľavice hlásnou trúbou jedinej strany. Ľavicové myslenie by malo byť vždy zásadové, otvorené, prístupné diskusii nielen vo vnútri svojho myšlienkového spektra, ale aj navonok. Jednota, po ktorej volá Tereza Szabová, musí byť jednotou v rôznosti, a nie jednohlasnosťou. Tá tu už raz bola. Viktor Petrakovič, Modra S dvoma titulmi dokladajú tovar Ad: Vzdelávanie postavené na hlavu (Milan Šupa) Slovo 10/2010 Náš vzdelávací systém si žije vlastným životom mimo reality na všetkých stupňoch vzdelávania. Veľká časť tzv. vyučovacej látky je zbytočná, deti memorujú a drilujú bezvýznamné, v praxi nepoužiteľné informácie. Učia sa naspamäť dátumy a termíny, ktoré získajú z internetu po troch kliknutiach. To všetko namiesto potrebného, praktického učiva pre život. Všetko je neprirodzene urýchľované, osnovy napnuté na prasknutie. A my sa len čudujeme, ako to naše deti vôbec môžu zvládať. Podobná situácia vládne aj na vysokých školách, kde je často študent úplne odtrhnutý od praxe. Poznám absolventov, ktorí majú dve vysoké školy a na úradoch práce im ponúkajú pozície dokladačov tovaru do regálov v nemeckých supermarketoch na Slovensku. vladoM Dokument pre ďalšie generácie Ad: Smrť prišla zo vzduchu (Viera Kováčová) Slovo 9/2010 Ako päťročné dieťa som prednášala revolučné básne v Robotníckom dome na Dunajskej ulici v Bratislave. (Zhodou okolností som sa po absolutóriu Štátneho konzervatória stala v tejto budove zakladajúcou členkou Štátneho bábkového divadla.) Učil ma ich môj otec Štefan Szabó, ktorý zomrel v roku 1945 pri Melku v transporte do Mauthausenu. Dnes zvyknem recitovať protivojnové básne na pietnej spomienke pri pamätníku s menami politických väzňov odvlečených do koncentračného tábora v Rakúsku, ktorú usporadúvame každoročne 19. februára v Slávičom údolí. Prejav vždy máva jeden z posledných žijúcich z toho transportu Otto Wagner. Som rada, že ste našli takú erudovanú historičku, ako je Viera Kováčová. O niektorých udalostiach, spomínaných v článku, som nevedela ani ja, hoci som po nich pátrala. Váš článok som preto dala rozmnožiť pre protifašistických odbojárov a pre svoje deti, aby ho uchovali ako dokument pre ďalšie generácie. Tereza Szabová, Bratislava Najvýznamnejšia osobnosť Ad: Dlhá cesta k zblíženiu (Viliam Bernáth) Slovo 10/2010 Článok podporil moje presvedčenie, že Tomáš Garrigue Masaryk bol najvýznamnejšou osobnosťou v slovenských dejinách. Chybná idea čekoslovenského národa len poľudšťuje jeho odkaz – bol to omylný človek. Zaujímal by ma ešte vzťah Andreja Hlinku k TGM. Dano Nefunkčné rozhlasy nie sú argument Školy by si mali nájsť proti vlasteneckému zákonu lepší argument ako pokazené rozhlasy. Podobne, ako každá obec musí mať funkčný obecný rozhlas pre prípad mimoriadnej situácie a nevyhnutnosti operatívneho riadenia činnosti osôb, nachádzajucich sa v jej priestoroch, mali by ho mať aj školy. Je to dôležité najmä v základných a stredných školách, kde má riaditeľ zodpovednosť za veľké množstvo detí. Nedávno v Rusku súd poslal na niekoľko rokov do väzenia riaditeľku, ktorá namiesto okamžitej evakuácie školy, na ktorej stenách sa zjavili praskliny, zvolala mimoriadnu poradu pedagogického zboru. Kým rokovali, budova spadla a zahynulo niekoľko detí. Ženu odsúdili napriek tomu, že predtým mnohokrát upozorňovala príslušné orgány na dezolátny stav školy a žiadala jej opravu. Takže, ak treba peniaze na opravu školských rozhlasov, ministerstvo vnútra by ich malo vyčleniť v rámci civilnej ochrany. Juraj Slabeycius, Žilina Veríme štátnemu proletariátu? Ad: Sonda do názorov občanov Slovenska (Ján Sopóci) Slovo 10/2010 Dočítal som sa, že „obyvatelia Slovenska sú za posilnenie vplyvu radových občanov (vrátane významných osobností vedy a kultúry), aj za posilnenie vplyvu štátu či štátnych inštitúcií (prezident, vláda, parlament, štátna správa)“. To znamená, že neveria podnikateľom, podnikavcom, podvodníkom, obchodníkom, politikom, poslancom a médiám, ale veria tým, ktorí sú štátnymi zamestnancami a predstavujú „radových štátnych pracovníkov“. Čiže – štátny proletariát? Duša.N
