Reklama
Reklama

Maliar svetlom

Pred sto rokmi zomrel jeden z najvýznamnejších fotografov všetkých čias Gaspar Félix Tournachon známy pod pseudonymom Nadar. Narodil sa 6. apríla 1820 v Lyone a zomrel 21. marca 1910 v Paríži.
Počet zobrazení: 1572
13-010-29-ilustracna foto-wikimedia-m.jpg

Pred sto rokmi zomrel jeden z najvýznamnejších fotografov všetkých čias Gaspar Félix Tournachon známy pod pseudonymom Nadar. Narodil sa 6. apríla 1820 v Lyone a zomrel 21. marca 1910 v Paríži. Začínal ako novinár a karikaturista a popri fotografovaní, ktoré mu učarilo počiatkom päťdesiatych rokov 19. storočia, bol aj spisovateľom.

Nadar je autorom cestopisu Pamäti Giganta, knihy Právo na lietanie, memoárov Keď som bol fotografom či novely V šatách Déjaniry, ktorá reflektuje jeho bohémske obdobie tvoriace akúsi predohrou k jeho spoločenskému uznaniu za významnú osobnosť francúzskej kultúry.

Z komercie umenie

Práve Nadar povýšil fotografiu z rýdzo komerčnej činnosti na umenie. Odmietal kolorovanie a retuše. Používal statív a bol skvelým manipulátorom so svetlom a tieňom, pričom jeho krédo znelo: fotografovať znamená maľovať svetlom. Sústreďujúc sa na ľudskú tvár a jej výraz zanechal vyše 250 portrétov predstaviteľov parížskeho umeleckého a spoločenského sveta. Medzi nich patria slávni spisovatelia (George Sandová, Victor Hugo, Alexandre Dumas st., Emile Zola, Jules Verne, Ivan Turgenev), maliari (Edouard Manet a Eugene Delacroix), skladatelia (Giacomo Meyerbeer, Guiseppe Verdi), herci (Sarah Bernhardtová) i politici (Michail Bakunin). Jeho fotografia Charlesa-Pierra Baudelaira poslúžila Manetovi pre portrét básnika a bol to práve Nadarov ateliér, ktorý využili impresionisti na svoju prvú spoločnú výstavu v roku 1874. Už v roku 1858 ako prvý v histórii fotografoval z balóna z 80-metrovej výšky dedinku Val de Biévre pri Paríži. O osem rokov neskôr zasa ako prvý použil pri fotografovaní umelé osvetlenie, keď zhotovoval snímky z parížskych katakomb s kostrami z cintorínov zlikvidovaných koncom 18. storočia. Počas prusko-francúzskej vojny armáda využila Nadarovu záľubu v leteckých záberoch a vysielala ho fotiť z výšky nepriateľské pozície.

Spolužitie s hnutím bohémy

Obdobiu slávy a spoločenského uznania predchádzalo spolužitie s hnutím bohémy, ktoré sa odmietalo začleniť do štruktúry usporiadanej meštiackej spoločnosti. Dnes nám týchto svojráznych umelcov pohybujúcich sa medzi nevykúrenými manzardami, záložňami a kaviarňami zosobňuje najmä Henry Mürger, autor Scén zo života bohémy (Nadara v nich zvečnil v postave Marcela), ktoré zhudobnili operní skladatelia Ruggiero Leoncavallo a Giacomo Puccini a v roku 1992 sfilmoval významný fínsky režisér Aki Kaurismäki (Bohémsky život). Ďalej prekliaty básnik Baudelaire, lekár Paul Gachet, ktorého najviac preslávil najmä jeho pacient Vincent van Gogh, a sám Nadar. Aj túto fázu svojich umeleckých začiatkov zachytil Nadar predovšetkým vo fotografiách aktov pouličnej speváčky Marie Christine Rouxovej, známej pod menom Musetta, ale aj ďalších grizetiek, o ktorých neskôr Hermann Hesse napísal: „Boli to väčšinou dievčatá z chudobných rodín, primúdre a pripekné, aby svoje životné poslanie videli v nejakom mizerne platenom a neradostnom zamestnaní, živili sa raz príležitostnou prácou, raz svojím pôvabom a milotou.“

Osudy beatnikov 19. storočia

Život umelcov bohémy (beatnikov polovice 19. storočia) bol väčšinou krátky a tragický. Básnik Gérard de Nerval dobrovoľne odišiel zo života v roku 1855. Mürger, ktorý bol Nadarovi najbližší, zomrel v tuberkulóznom pavilóne (tak ako jeho románová Mimi) v roku 1861. Prelietavá múza Musette sa dva roky na to utopila. Zakladateľ francúzskeho detektívneho románu Charles Barbara spáchal v roku 1865 samovraždu a jeho priateľ Baudelaire vydýchol naposledy dva roky po ňom. Len Nadar ich všetkých prežil takmer o pol storočie. Ako posledný svedok tejto romantickej umeleckej revolty nostalgicky spomínal na jej ideály už ako všeobecne uctievaný umelec. V dnešných časoch, v ktorých sa fotografia viac-menej emancipovala ako osobitná výtvarná disciplína, zostávajú popri artistickej a reportážnej fotografii obľúbeným objektom fotografov aj umelecké osobnosti. Ich dokumentárna hodnota, vrátane Nadarových fotoportrétov, s rokmi len porastie.

Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama