Výtvarný archaista a novátor

Už niekoľko dní je slovenský knižný trh opäť o niečo bohatší vďaka monografii Kataríny Bajcurovej Fulla (Vydavateľstvo Slovart 2010). Približuje dielo jedného z najvýznamnejších predstaviteľov nášho výtvarného umenia 20. storočia.
Počet zobrazení: 1727
fulla+obalka[1]-m.jpg

Už niekoľko dní je slovenský knižný trh opäť o niečo bohatší vďaka monografii Kataríny Bajcurovej Fulla (Vydavateľstvo Slovart 2010). Približuje dielo jedného z najvýznamnejších predstaviteľov nášho výtvarného umenia 20. storočia.

Tvorivý nástup mladého umelca bol svieži, rúcajúci dovtedajšie konvencie. Od experimentov s formou obrazu sa obrátil k jednej z hlavných tém slovenského maliarstva minulého storočia, k stvárneniu národného mýtu. Pre jeho vyjadrenie našiel pôsobivú a zároveň modernú výtvarnú reč.

Dielo plné paradoxov

Prostredníctvom rozsiahlej štúdie s vyše 400 reprodukciami predstavuje autorka v štyroch kapitolách majstra a jeho dielo plné zákrut a paradoxov. Ako sama napísala v úvode, cesta do hlbín umelcovho života bola pre ňu náročným, ale vzrušujúcim dobrodružstvom, zážitkom, ktorý sa neopakuje. V knihe prináša K. Bajcurová nový pohľad na život a dielo Ľudovíta Fullu. Odhaľuje niektoré menej známe skutočnosti z jeho súkromného života, pohnútky, ktoré ho viedli konať tak, ako konal, čo ho provokovalo, aj čo inšpirovalo. Súčasťou publikácie sú rozsiahle poznámky, biografia, katalóg diel, zoznam výstav a bibliografia. Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku. Navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave, študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Arnošta Hofbauera a Františka Kyselu, kde sa zoznámil a spriatelil s Mikulášom Galandom. Prispieval ilustráciami do ľavicového časopisu DAV. Najprv učil výtvarnú výchovu na školách v Senici a Malackách, v rokoch 1929 až 1939 pôsobil ako profesor na progresívnej Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ktorá bola ideami blízka nemeckému Bauhausu. Od roku 1943 žil v Martine, po vojne opäť v Bratislave, Žiline, až sa napokon v roku 1962 vrátil do mesta pod Čebraťom.

Manifest moderného maliarstva

Vo svojej tvorbe od 30. rokov minulého storočia zvláštnym spôsobom spájal postupy inšpirované európskym avantgardným maliarstvom, ľudovým umením, detským výtvarným prejavom, ikonopisnou maľbou a stredovekým umením. Toto dedičstvo dokázal prekryť moderným experimentovaním na spôsob priam „janáčkovskej či bartókovskej syntézy“, ako to o ňom napísal Milan Kundera. Výsledkom bol originálny výtvarný jazyk vyznačujúci sa syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Na označenie jeho umeleckého talentu azda najviac vyhovuje termín Jurija Tyňanova „archaista – novátor“. S M. Galandom bol spoluautorom prvého manifestu slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (štyri zošity v rokoch 1930 až 1932). Za krásny obraz Pieseň a práca (pôvodne pre kostol v Klížskom Hradišti) mu v roku 1937 udelili na svetovej výstave v Paríži Grand Prix. Získal aj ďalšie medzinárodné ocenenia v Miláne, Benátkach, na výstavách Expo v Bruseli a Montreale. Venoval sa i grafike, kresbe, typografii, scénografii pre SND, ilustráciám rozprávkových kníh, tvorbe drevorytov a drevených hračiek, podľa jeho návrhov utkali viacero gobelínov. Rozsiahlu časť svojho diela daroval štátu. V roku 1969 ju sprístupnili v modernej Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku (súčasť Slovenskej národnej galérie). Umelec zomrel pred tridsiatimi rokmi, 21. apríla 1980 v Bratislave, pochovaný je na cintoríne nad rodným mestom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984