Reklama
Reklama

Prvá porevolučná päťročnica

Na stránkach Slova sme sa niekoľkokrát venovali tzv. farebným revolúciám, ktoré mali zmeniť profil postsovietskeho priestoru. Koncom marca uplynulo päť rokov, čo sa Kirgizsko začalo meniť. Ale nie tak, ako si to predstavovali politickí architekti spoza oceánu.
Počet zobrazení: 1238
14-15-010-29-ilustracan foto-UK in Kazakhstan-m.jpg

Na stránkach Slova sme sa niekoľkokrát venovali tzv. farebným revolúciám, ktoré mali zmeniť profil postsovietskeho priestoru. Koncom marca uplynulo päť rokov, čo sa Kirgizsko začalo meniť. Ale nie tak, ako si to predstavovali politickí architekti spoza oceánu. Nevyšlo im to ani na Ukrajine a za výsledok v Gruzínsku sa otvorene hanbia. Ku cti udalostí z marca 2005, ktoré sa začali po Kirgizsku šíriť z juhu, teda z mesta Oš, však treba čosi priznať. Išlo o prvú postsovietsku krajinu Strednej Ázie, kde došlo k zmene moci. Pravda, ak nerátame tragické udalosti spojené s občianskou vojnou v susednom Tadžikistane zo začiatku 90. rokov. Tulipánová v Kirgizsku Prvý vtedajší prezident Askar Akajev bol pod tlakom opozície a predovšetkým ulice. To ho v čase tzv. tulipánovej revolúcie donútilo abdikovať a rýchlo opustiť vlasť. Pri náčrte hodnotenia prvej päťročnice netreba zabúdať, že politické elity Kirgizska (aj v okolitých štátoch) z rokov 1990 až 2010 sú vlastne stále tí istí ľudia, tie isté klany. Najskôr slúžili Sovietskemu zväzu, potom si obľúbili predchádzajúceho prezidenta, pretože im umožnil sa realizovať v divokej privatizácii. Lenže Akajev je už päť rokov v moskovskom exile a elity sa operatívne nafázovali na Kurmanbeka Bakijeva, ktorý sa koncom marca 2005 chopil moci. Jeho terajší - druhý - prezidentský mandát (znovu ho zvolili na čelo štátu v roku 2005) by sa mal skončiť v roku 2013. Podľa kirgizskej ústavy už nemôže kandidovať na tretie volebné obdobie. Ale v Strednej Ázii býva všetko inak, než si zanietení Európania myslia. Bakijev dal nedávno jasne najavo, že sa (a s ním väčšina obyvateľov krajiny) sklamal v inštitúte volieb ako takom. Podobne je to aj v susednom Kazachstane, či Uzbekistane, kde sa úspešne iba tvária, že voľby niečo riešia a Európska únia vzdychá od rozkoše „demokracie“. Archaizácia spoločnosti Prezident zvolal Národný kurultaj (zhromaždenie), ktorý nie je fixovaný v základnom dokumente štátu, ale má historickú tradíciu a jeho závery väčšina spoločnosti akceptuje ako rozhodnutia morálnej autority tvorenej mozaikou subautorít. Kurultaj bol vyvrcholením Bakijevových aktivít spojených s projektom reorganizácie mocenských vzťahov. Tie sa začali najmä získaním prísľubu podpory predtým „revolučného“ juhu. V mestách Oš a Džalalabad mu miestne elity – aksakalovia, ale aj podnikatelia prisľúbili podporu výmenou za reštrukturalizáciu štátnych financií v ich prospech. Ak sa bude dohoda obojstranne dodržiavať, tak Kirgizsko zrejme čaká z politologického pohľadu veľmi zaujímavá archaizácia mocenských a spoločenských vzťahov. Archaizácia samotného štátu. Na kurultaji okrem iného prezident (podobná schéma dlhé roky funguje v Turkmenistane) sformuloval z pohľadu teórie klasickej demokracie revolučnú, ale z pohľadu miestnych realít akceptovateľnú tézu: ,,Krajine viac vyhovuje zhromažďovateľská demokracia, ktorá má korene v tradíciách nášho ľudu – v uskutočňovaní kurultajov.“ Tieto ľudové zhromaždenia vníma Bakijev ako analógiu britskej Snemovne lordov zo 14. storočia. Lenže tradíciu krultajov si už v 12. storočí obľúbil Džingischán... Úspešná akcia ,,dedič“ Aj keď má K. Bakijev „len“ 61 rokov a na smetisko politických dejín sa ani po roku 2013 nechystá, tieto reorganizácie štátu v prospech národno-historických tradícií zrejme majú jediný dôvod: zabezpečiť (ako v Azerbajdžane, na čom sa intenzívne robí teraz v Kazachstane a Uzbekistane) hladký prechod moci k svojmu dedičovi. A tým by mal byť 32-ročný mladší syn Maksim Bakijev. Ak by sa to podarilo, vláda by ostala v rukách vládnuceho klanu. Otázka stabilizácie moci je pre región veľmi dôležitá, veď len v samotnom Kirgizsku možno identifikovať približne štyri desiatky klanov. Akcia „dedič“ dostáva reálne kontúry. Už je pripravený zákon, kde sa predpokladá, že ak by prezident nedokončil z rôznych dôvodov svoje volebné obdobie, zriadi sa „prezidentská rada“, ktorá by do troch dní zvolila dočasnú hlavu štátu. Ústavný súd takú dikciu nevníma negatívne, aj keď v samotnej ústave je popísaný iný – klasický mechanizmu, ktorý prezidentskú radu nepozná. Spokojné elity aj privatizéri Aby nebola krajina predmetom zbytočnej kritiky za vnútropolitické smerovanie, oficiálny Biškek jedným dychom akcentuje, že nebude minimalizovať vzťahy so západom. Predovšetkým strategické ekonomické vzťahy. Napokon, syn M. Bakijev, zatiaľ ako predseda Ústrednej agentúry pre rozvoj, investície a inovácie Kirgizska, kde sa sústreďujú všetky finančné a investičné zdroje, pripravil tendre na predaj trinástich podnikov, ktoré patria k rodinnému striebru krajiny. Napríklad letisko Manas, energetickú spoločnosť Kirgizgaz, alebo telekomunikačnú Kirgiztelekom. Takže prvá revolučná päťročnica prináša svoje plody. Oplatila sa elitám doma, aj privatizérom zvonku. Pričom je zaujímavé, že Moskva zatiaľ mlčí, hoci sa na kirgizskom obzore črtá permanentná „horúca“ politická jar. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama