Kríza v turčianskej praxi

V akciovej spoločnosti Neografia Martin, ktorá zamestnáva do tisíc ľudí, prebehli už dve vlny prepúšťania. V rámci „protikrízového“ balíčka zamestnancom zminimalizovali možnosť prilepšiť si k platu pomocou nadčasov a nanútili im každý týždeň deň voľna, keď dostávajú iba 60 percent mzdy.
Počet zobrazení: 1162

V akciovej spoločnosti Neografia Martin, ktorá zamestnáva do tisíc ľudí, prebehli už dve vlny prepúšťania. V rámci „protikrízového“ balíčka zamestnancom zminimalizovali možnosť prilepšiť si k platu pomocou nadčasov a nanútili im každý týždeň deň voľna, keď dostávajú iba 60 percent mzdy. Pri hodinovej mzde troch eur tak prichádzajú mesačne o 38 eur a 40 centov. Existujú však aj ďalšie opatrenia, ktorých aplikácia nás núti pýtať sa, či nie sú v rozpore so Zákonníkom práce. Príplatky, ktoré ostávajú zamestnancom, sa odvádzajú na osobitný účet, ku ktorému nemá nik z radových pracovníkov prístup. Nikto teda nemôže hýbať s peniazmi, ktoré zarobil navyše. To sa zatiaľ síce týka len prevádzky v Priekope, lenže tam sa plánuje presunúť väčšina výroby. V doterajšej hlavnej budove na Škultétyho ulici sa stalo praxou, že za nazbierané nadčasy „odmeňujú“ ľudí voľnom spôsobeným nedostatkom objednávok. Pri šetrení vedenie podniku zašlo až tak ďaleko, že zamestnancom nevypláca obedňajšiu prestávku a namiesto ôsmich im platia len za 7,5 hodiny. Z obeda je však zakázané meškať čo i len minútu. Ak sa to stane, človek musí nadrábať ďalšiu polhodinu. Ľudia sú nútení odpracovať viac „dvanástiek“ za sebou. Týždeň, keď musí jednotlivec odpracovať dve denné a dve nočné „dvanástky“ za sebou už nie je nič nezvyčajné. Vedenie podniku tvrdí, že v dôsledku krízy klesol počet objednávok, podľa zamestnancov je však práce rovnako, či ešte viac ako pred rokom. Samozrejme, zamestnanci sú s takýmto stavom nespokojní. Osobitne ženy, ktoré dostávajú omnoho nižšiu mzdu ako muži za rovnakú prácu. Všetci sú však bezmocní. Veď tí, čo hneď na začiatku otvorene kritizovali zhoršujúce sa pomery, prišli o miesto ako prví. Preto sa ostatní boja dať najavo svoju nespokojnosť, bojovať za slušné pracovné podmienky a poskytovať akékoľvek informácie. Nemuselo by to tak byť, keby by vedenie podniku nehľadelo len na vlastné vrecká a ak by sa odbory aspoň o trochu viac angažovali v prospech tých, ktorých záujmy majú chrániť. Autor je aktivista Socialistického zväzu mladých

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984