Reklama
Reklama

Lekcie poučenia z histórie

V Bratislave sa uskutočnila pod záštitou španielskeho kráľa Juana Carlosa I., prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva a predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica 23. apríla medzinárodná konferencia k 65. výročiu víťazstva nad fašizmom v podtitule nazvaná Lekcie poučenia z histórie.
Počet zobrazení: 952
IMG_1077 (1)-m.jpg

V Bratislave sa uskutočnila pod záštitou španielskeho kráľa Juana Carlosa I., prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva a predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica 23. apríla medzinárodná konferencia k 65. výročiu víťazstva nad fašizmom v podtitule nazvaná Lekcie poučenia z histórie. Súčasťou podujatia bolo kladenie vencov a prejavy úcty voči padlým v druhej svetovej vojne pri pamätníku sovietskych vojakov v susednej Viedni a na Slavíne, kde na záver oficiálneho ceremoniálu vypustili 65 holubíc mieru. Na konferencii v jednom zo známych hotelov v centre Bratislavy vystúpil s úvodným prejavom premiér Robert Fico. Po ňom sa ujali slova bývalý kancelár Rakúskej repaubliky Alfred Gusenbauer, prezident Európskeho židovského kongresu Viačeslav Kantor, profesor Stefan Karner z Inštitútu Ludwiga Boltzmanna a Vladimir Jakunin, prezident Svetového verejného fóra Dialóg civilizácií, ktoré takéto podujatia pravidelne organizuje v európskych metropolách. Na Slovensku V. Jakunina poznajú najmä železničiari, pôsobí totiž ako prezidentom obrovskej spoločnosti Ruské železnice. Začiatkom apríla sprevádzal ruského prezidenta D. Medvedeva na návšteve v Bratislave. Pri tejto príležitosti podpísal s predstaviteľmi Tatravagónky dohody o vedecko-technickej spolupráci a o založení spoločného rusko-slovenského podniku na projektovanie a výrobu nákladných vagónov v Trebišove. Slováci udatne bránili Madrid, aj Britániu Známy antifašista, americký spisovateľ Ernest Hemingway napísal výrok, ktorý sa veľakrát citoval: „Vojna je hrozná vec!“ Napísal ju po skúsenostiach, ktoré získal v Španielskej občianskej vojne, v románe Komu zvonia do hrobu. Práve táto vojna sa stala predzvesťou, akýmsi tréningovým ihriskom druhej svetovej vojny. V Španielsku si Hitlerovi nemeckí nacisti na mestečku Guerrnica vyskúšali kobercové nálety luftwaffe a Mussoliniho pešiaci útoky na brániace sa mestá Guadalajuaru a Teruel. O Guernice podal veľké protivojnové, humanistické svedectvo Pablo Picasso svojím slávnym veľkoplošným obrazom. Aké bolo miesto a aká účasť Slovákov v tejto veľkej vojne? Slováci sa účasťou v západnom aj východnom odboji a potom i vlastným Slovenským národným povstaním roku 1944 zaradili po bok víťazných Spojencov. Už v Španielskej občianskej vojne, bojovali naši dobrovoľníci – interbrigadisti. Pri univerzitnom mestečku v Madride padol Ružomberčan guľometník Jožo Májek, pri Barcelone bojoval osobný priateľ La Passionarie Dolores Ibarurri – Ladislav Holdoš. Na bojoch interbrigád sa zúčastnil aj novinár Miloš Ruppeldt. Po rozbití Československa odchádzali dobrovoľne, len preto, aby mohli bojovať za slobodu, zo Slovenska na Západ aj na Východ desiatky uvedomelých mladých antifašistov. Taký bol Adam Adamovič z Bošáce, ale najmä plukovník Rudolf Viest z Revúcej. Pravdaže, najväčšiu slávu Slovensku v druhej svetovej vojne vydobyli letci v zostavách Royal Air Force Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska: Ján Šimko z Moravského Lieskového, Ján Timko z Medzeva, Ján Koman a Vlado Stano z Nového Mesta nad Váhom a mnohí ďalší. V júli tohto roku si pripomenieme 70. výročie Bitky o Britániu, na ktorej sa aktívne zúčastnili aj slovenskí letci. Na 29. a 30. mája sa pripravuje na letisku v Piešťanoch Národný letecký deň generála Otta Smika. Práve jeho životný príbeh by iné národy určite už dávno sfilmovali... Taký je dramatický a úžasný. Mladý študent, ktorý vyrastal na vetroňoch pri Žiline na Straníku, ušiel zo Slovenska 14. marca 1939. Cez Maďarsko, Grécko a Libanon sa dostal do Francúzska a potom na letisko v anglickom Cosforde. Otto Smik trénoval ako pilot v Kanade. A keď sa vrátil do Británie, stal sa z neho špičkový letec. Taký skvelý, že ho osobne vyznamenal otec súčasnej anglickej kráľovnej Alžbety II. – Juraj VI. na letisku Hornchurch 5. novembra 1943 leteckým záslužným krížom. Smik zostrelil deväť nemeckých stíhacích lietadiel a tri riadené strely V l. Bol to tretí najúspešnejší čs. letec v Británii. Roku 1994 pri 50. výročí vylodenia Overlord Ministerstvo obrany SR previezlo telesné pozostatky vtedy už Squadron Leadera, teda majora anglického letectva, ktorého zostrelili nad Holandskom – na Slovensko. Na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí sme ho so všetkými vojenskými poctami pochovali. Po smrti Smika povýšili na plukovníka a následne slovenská vláda na generála in memoriam. Kúsok od neho na Slávičom údolí leží aj veliteľ 312. čs. stíhacej perute, generál Ján Ambruš. Prezident Rudolf Schuster vydal roku 2002 rozkaz, ktorým sa po oboch slovenských pilotoch – po generálovi Jánovi Ambrušovi nazvala Letecká základňu v Prešove a po generálovi Ottovi Smikovi Letecká základňa na Sliači. Takto si my Slováci ctíme bojové tradície, ktoré založili naši rodáci v bojoch o Britániu. (Z prejavu premiéra Roberta Fica predneseného na konferencii, úprava Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama