Obraz spoločnosti po dvoch dekádach

Pod týmto názvom sa konala v Bratislave koncom apríla médiami ignorovaná medzinárodná konferencia, ktorá si dala za cieľ zhodnotiť uplynulé dve desaťročia zo sociálnodemokratického hľadiska. V prvom paneli na tému „Prehodnotenie ekonomickej a sociálnej transformácie“ diskutovali bývalý minister financií František Hajnovič, Jaroslav Ungerman z Českomoravského odborového zväzu a Ivan Okáli z Ekonomického ústavu SAV. V hodnotných príspevkoch, a najmä v prednáške Brigity Schmögnerovej, viceprezidentky Európskej banky pre obnovu a rozvoj, odzneli analýzy dvadsiatich rokov od pádu bývalého režimu, aké sme v našich končinách doteraz azda ani nepočuli. Namiesto oslavných ód išlo o vecný pohľad na transformáciu uskutočnenú pod kuratelou medzinárodných menových inštitúcií, v ktorých prevládali neoliberálne koncepcie. Extrémne neoliberálne reformy na Slovensku podporovala väčšina médií a prevažná časť intelektuálnej špičky, ktorá sa takmer celá priklonila na stranu neoliberálov. Tento fenomén doteraz takmer nik nepomenoval tak presne ako B. Schmögnerová: „Reformy z roku 2002 až 2006 znamenali hrubý zásah do sociálnej trhovej ekonomiky zakotvenej v Ústave SR a principiálnym spôsobom zasiahli do usporiadania spoločnosti a do vzťahu jednotlivca a spoločnosti.“ O dôsledkoch zvolenej šokovej transformácie a neskorších neoliberálnych reforiem hovorí príjmová a majetková nerovnosť. Odhaduje sa, že na transformácii získalo 8,4 percenta obyvateľstva Slovenska. Takmer podobný počet, 9 percent, však radikálne zmeny v hospodárstve uvrhli medzi chudobných. Nezbohatla však rapídne ani krajina ako celok. Svetová banka síce v roku 2008 zaradila Slovensko medzi vyspelé ekonomiky: znamená to však iba to, že je najchudobnejšie medzi bohatými. V druhom paneli „Budovanie demokracie a právneho štátu, vývoj politických štruktúr a občianskej spoločnosti“ vystúpili Branislav Fábry z Právnickej fakulty UK, Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV a Lászlo Szigeti, riaditeľ vydavateľstva Kalligram. V treťom paneli s názvom „Hodnotový vývoj, úloha kultúry, vzdelania, cirkvi a spoločnosti“ sa zúčastnili bývalý minister kultúry Rudolf Chmel, Karol Moravčík z Teologického fóra a Mikuláš Huba z Geografického ústavu SAV. Mená účastníkov týchto panelov sľubovali, že by mohol vzniknúť iskrivý dialóg medzi tým, čo o „základni“ – ekonomickej transformácii a jej dôsledkoch – uviedli panelisti v prvý deň konferencie a „nadstavbou“, keďže viacerí prednášajúci z druhého dňa zvolenú transformáciu a neoliberálne reformy aktívne podporovali. Žiaľ, väčšina z nich debatu prvého panelu nepočula, alebo nepovažovala za potrebné na ňu reagovať. No i tak priniesli všetci do spoločenského diskurzu vedľa otáznikov a odkryli množstvo takmer tabuizovaných tém. Kde a kto však o nich bude hovoriť, ťažko povedať, pretože o medzinárodnej konferencii v slovenských médiách neodznelo ani slovo. Aj to je obraz našej spoločnosti dve dekády po... (Konferenciu pripravila Nadácia Friedricha Eberta v Bratislave v spolupráci s občianskym združením Proforum, ktorého zakladateľkou je Brigita Schmögnerová.)