Slovo čitateľov
Voľby – opäť ohlupovanie Ad: Pravica chce konkurovať zľava (M. Feik) Slovo 17/2010 Redaktor poukázal na nesplniteľné predvolebné sľuby politických strán, od tej s najvyššími preferenciami až po tie na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Ako vo vtipe, kde lekár zmeria športovcovi tlak a povie: ,,Preboha, však vy máte 200 na 150.“ A športovec sa opýta: ,,Aký je svetový rekord?“ SaS prišla so 120 a SDKÚ so 140 návrhmi, ako by sa nám malo lepšie žiť, ak budú vládnuť. Žeby to naozaj bola súťaž, ktorá strana obalamutí voličov vyšším počtom nesplniteľných nápadov? Tých 140 je tuším aj slovenský rekord, ak nie svetový. KDH, ale aj ostatné strany vystupujú na hranici schizofrénie, pretože hovoria v protiklade s tým, čo vyslovili pred dvoma-troma dňami. SDKÚ a KDH chcú znižovať zadlženosť štátu a odvodové zaťaženie, aj keď ho vo svojom vládnucom období zvyšovali a sociálna politika sa im prostredníctvom ministrovania Ľ. Kaníka a neskôr I. Radičovej vymkla z rúk. Peter Hurák, Námestovo Amerikanizácia zdravotníctva Medzi možnosťami zdravotných poisťovní a výkonmi lekárov vládne nesúlad. Lekári pracujú s pacientmi na dlh, ktorý im poisťovne nemôžu zaplatiť, a tak ostáva len zavedenie spoluúčasti pacienta na platbách za vyšetrenie a stanovenie diagnózy. Následné liečenie je ako-tak riešené, hoci nie k úplnej spokojnosti predstaviteľov menších nemocníc. Veľký je však počet opakovaných vyšetrení v situácii, keď potenciálny pacient prechádza z jedného ústavu, kliniky či nemocnice do iného. Prijímajúci lekár požaduje opakovať vyšetrenia, pretože sa to bude platiť ako jeho výkon. V tomto smere sú štát a jeho zdravotné poisťovne bezmocní. Nik si nemôže dovoliť liečiť bez podrobnej diagnózy, keď ide o život človeka. Rast spoluúčasti pacienta na lekárskych výkonoch bude preto pokračovať zároveň s tým, ako budú do medicíny vstupovať nové diagnostické metódy a drahé prístroje od monopolných výrobcov. Bude to prirodzený proces, na ktorý si zvykneme, ako sme si zvykli na vlastný toaletný papier, príbor, pyžamu a župan, ktoré si pacienti prinášajú na liečenie. Nastane amerikanizácia zdravotníctva. Jaroslav Giláni, Humenné
Maďarská politika je taká istá Ad: Maďarská politika mohla byť aj iná (V. Roth) Slovo 19/2010 Maďarská politika je vo svojej podstate rovnaká už dvadsať rokov. Minimálne tá voči susedom. Nespravodlivý Trianon, spolupatričnosť všetkých 15 miliónov Maďarov, krivdy minulosti, Benešove dekréty, autonómia pre maďarské menšiny a ich kolektívne práva. To boli hlavné témy Antallovej, Hornovej, prvej Orbánovej, Gyurcsányovej aj Bajnaiovej vlády. Udalosti nasvedčujú, že sa na tom nič nezmení. Viktor Orbán pred týždňom vyhlásil: „Dosiahli sme víťazstvo veľké ako slon a slon nemusí dokazovať svoju silu.“ Veľavravné. Kto sledoval v Duna-TV vyjadrenia bývalého-budúceho štátneho tajomníka MZV Zsolta Németha, nadobudol presvedčenie, že našim južným susedom sú ich závažné hospodárske, ekonomické a sociálne problémy ukradnuté a na všetkých medzištátnych stretnutiach ich bude zaujímať len a len otázka menšín v zahraničí. Katarína Szászová, Bratislava Načo zmluva s Vatikánom? Predpokladala som, že za tie roky, čo bývalý europoslanec, dnes predseda KDH Ján Figeľ žil vo „veľkej Európe“, získal prehľad o pokrokovom európskom a svetovom demokratickom dianí a stal sa osvietencom. To by však nemohol vyhlásiť, že nie je vo voľbách víťaz ten, kto získa najviac hlasov, ale ten, kto dokáže zostaviť vládu. Pre tento cieľ je ochotný spojiť sa so všetkými pravicovými stranami. A čo tak, pán Figeľ, demokraticky rešpektovať hlasy väčšiny? A nie zozbierať hlasy straničiek do jedného klbka, aby ste sa stali víťazom, nebodaj premiérom? Celkom ma dorazila správa, že programom KDH je uzavrieť ďalšie zmluvy s Vatikánom. Takže posilňovať katolícku cirkev. A čo tie ostatné? Aj s ich medzinárodnými organizáciami budeme robiť štátne zmluvy? Mali by mať na to právo. A čo tí, ktorí nie sú v žiadnej cirkvi, aké majú vlastne práva? Platia zo svojich daní všetky cirkvi... Zmluvu s Vatikánom neuzavrelo ani Poľsko, a to na Petrovom stolci sedel najmúdrejší z pápežov – Ján Pavol II. Terézia Szabová, Bratislava. Sociálny štát je nevyhnutnosť Ad: Tri sociálne svety (J. Keller) Slovo 17, 18/2010 Zmena politického kurzu po roku 1989 spolu s radikálnou globalizáciou spôsobili, že sa stredná vrstva zmenila a prudko zmenšila. Pravica tvrdí, že bývalej robotníckej vrstvy vlastne niet. Ona však existuje, iba je roztrúsená a málo organizovaná. Ľudia práce sú rozptýlení v oblasti služieb, malých podnikov či vo fabrikách zahraničných firiem. Neoliberálom vyhovuje, keď sú ľudia izolovaní, solidarita im nekonvenuje. Každý sa má starať sám o seba, žiaden princíp rozprávkových troch grošov, ako to bolo a možno v našej tradícii dakde stále je. Chudoby – ľudí tretieho sociálneho sveta bude pribúdať. Sociálny štát je preto nevyhnutnosť: hasí začínajúci požiar. Lebo kto nemá pre rodinu a seba ani minimum, siahne po krajnom riešení. Revolúcia je v budúcnosti možná. Uvedomuje si to prvý sociálny svet – elity? Otília Štepitová, Dolný Kubín
