Mŕtve noty ožívajú
V Bratislave v minulosti pôsobili viacerí významní hudobníci. Má však len dvoch renomovanejších klasických skladateľov, ktorí sa tu aj narodili. Menej známym je neskôr vo Viedni pôsobiaci Franz Schmidt, ktorého pamätná tabuľa visí na začiatku Uršulínskej ulice. Slávnejší je Johann Nepomuk Hummel, v prvých desaťročiach 19. storočia významná osobnosť európskej hudby.
V meste nad Dunajom prežil len prvých pár rokov svojho života (narodil sa 14. novembra 1778), potom putoval do Viedne, kde sa stal obľúbeným Mozartovým žiakom (1785 – 1787). Podobne ako jeho veľký učiteľ ešte ako dieťa absolvoval klavírne turné po Európe. Ako dospelý pôsobil v Eisenstadte (ako Haydnov nástupca), Stuttgarde, no najdlhšie až do svojej smrti 17. októbra 1837 vo Weimare, kde je aj pochovaný.
Príchod hudobného romantizmu
Do rodného mesta sa Hummel vrátil koncertovať trikrát. Ako skladateľ nadväzoval na Josepha Haydna a Wolfganga Amadea Mozarta a už predznamenával príchod hudobného romantizmu zosobneného Franzom Schubertom, Frédéricom Chopinom a Franzom Lisztom. Okrem početných skladieb pre klavír (sonáty, variácie, rondá, fantázie a klavírne koncerty), písal aj komorné skladby, opery, kantáty a omše. Jeho približne 130 skladieb sa vyznačuje virtuóznou bravúrou a hravosťou. Vďaka úsiliu bratislavského archivára Viliama Batku, ktorý bol amatérskym hudobníkom, sa podarilo k 50. výročiu jeho smrti odhaliť v Bratislave skladateľovi pomník kreovaný Viktorom Tilgnerom. Získali naň finančné prostriedky predovšetkým sériou benefičných koncertov. Preto v meste koncertovali viaceré významné osobnosti európskeho hudobného života – obaja Wagnerovi zaťovia Hans von Büllov a Franz Liszt, slávny ruský klavirista a skladateľ Anton Rubinštein, kozmopolitný skladateľ opier a vychýrený klavirista Eugen d´Albert a ďalší. Socha pôvodne stála na dvoch rozdielnych miestach pred Mestským divadlom (dnešná stará budova SND), potom v záhrade Grassalkovičovho paláca, až sa nedávno dostala pred Nestorov palác na Hviezdoslavovom námestí, kde sídli nemecké veľvyslanectvo. Turistickí sprievodcovia môžu ukázať zahraničným návštevníkom aj bronzový reliéf na nároží Klobučníckej ulice a Primaciálneho námestia označujúci obytný komplex, v ktorom sa Hummel narodil (autorom tabule z roku 1937 je Jozef Pospíšil). No k ďaleko zaujímavejšiemu záhradnému rodnému domčeku skladateľa vo dvore, v ktorom zriadili malé múzeum, sa zväčša už nedostanú.
Hummelova hudba sa vracia
Doležité však je, aby v meste žila skladateľova hudba. Klavírna súťaž nesúca jeho meno v Bratislave existuje už niekoľko desaťročí. V posledných piatich rokoch sa k nej pridal aj medzinárodný festival Komorné dni J. N. Hummela. Keď sa v prvej polovici 90. rokov minulého storočia pokúšal mladý Katalánec Domingo Gonzales de le Rubia vydať na Slovensku svoju muzikologickú prácu venovanú bratislavskému rodákovi, nenašiel dostatok pochopenia. Zvolil si zlý čas, v ktorom sa financie na kultúru radikálne skresali a nedostávalo sa dosť peňazí ani na hudobné publikácie domácich autorov. Lepšie pochodil dirigent a kultúrny atašé Francúzskej republiky v SR Didier Talpain, ktorý sa systematicky pokúša o rekonštrukciu skladateľových zabudnutých diel. Spolu s bratislavským orchestrom Solamente naturali uviedol najprv vo francúzskych mestách Hummelovu kantátu zloženú na počesť svadby cisára Napoleóna s Máriou Lujzou a oratórium Prechod cez Červené more. Vlani v decembri obe diela zopakovali v rámci 45. ročníka BHS. Typickým pre obe skladby je štýl blízky opere, interpretácia sa opierala o kvalitné kvarteto francúzskych vokálnych umelcov.
Svetová premiéra melodrámy
Talpain podobným spôsobom vzkriesil aj jednu z Hummelových opier – singspiel Mathilde de Guise, ktorú majster skomponoval asi v roku 1811 a hrali ju naposledy v roku 1825. V koncertnom predvedení ju francúzsky dirigent uviedol v Opere SND 24. januára tohto roku. Dielo, ktoré nezaprie inšpirácie Haydnom, Mozartom či Gioachinom Rossinim, pozostáva zo sedemnástich prevažne ansamblových scén, ktoré sú poprepájané do naivného libreta recitatívmi. Tie v Bratislave nahradil stručný popis obsahu čítaný hercom Františkom Kovárom. V titulnej úlohe sa virtuóznym spevom blysla kostarická sopranistka Iride Martínezová. Priebiehajúce Komorné Hummelove dni pozostávajú z piatich koncertov a vyvrcholia svetovou premiérou Hummelovej melodrámy Ďakovné pocity zachránenej, ktorej partitúru zrekonštruoval Didier Talpain a slovenský muzikológ Ladislav Kačic. Slovenský návrat k pomaly už zabudnutému Hummelovi má svoj pendant aj v iných hudobných kultúrach, v ktorých tiež objavujú krásu zabudnutých partitúr svojich skladateľov. Často sa ukáže, že mŕtve noty zapadli prachom neprávom a stojí zato ich vzkriesiť k novému životu.
Autor je hudobný publicista
