Policajné hliadky všetko nevyriešia
Rómskou kartou sa začína oháňať čoraz viac politických strán. SNS zaujala najmä nechutnou bilbordovou kampaňou. Zrejme sa začala báť konkurencie kotlebovcov. Národniari si asi myslia, že Slováci nemajú pamäť. Veď kto bol štyri roky pri moci? Kto mohol svoje slová pretaviť do skutkov? Pri všetkej úcte, zvýšenie policajných hliadok v oblastiach s vysokým podielom rómskeho etnika nič nerieši. Iba ak dôsledky, no nie podstatu problému. Hlavné je spustiť komplexný program, ktorého výsledky zhodnotia až budúce generácie. Pochádzam zo Spiša, z regiónu, v ktorom je najvyššia hustota rómskeho etnika na štvorcový kilometer na svete. Neraz som navštívil osady v Smižanoch, Bystranoch, Letanovciach, Rudňanoch.... Strávil som množstvo hodín pri rozhovoroch s Rómami. Mojím cieľom je im pomôcť so začlenením sa do normálneho života a vniesť harmóniu do spolunažívania majoritného a rómskeho obyvateľstva. Ako ďalej s Rómami? Celý problém tkvie predovšetkým v nezamestnanosti. Rómom musíme dať prácu a tým odstrániť do očí bijúcu chudobu. Drastické zníženie dávok, ako navrhuje SNS, nič nevylepší. Naopak, iba by sa prepadli na skutočné existenčné dno. Z toho by pramenilo extrémne zvýšenie kriminality, lebo človek bojujúci o holé prežitie je schopný všetkého. To si bude vyžadovať posilnenie policajného zboru, preplnia sa väzenské cely. Tým sa len zase zaťaží štátny rozpočet. Oslabí sa tiež kúpyschopnosť obyvateľstva, čo bude mať za následok stratu zamestnania pre ďalšie tisíce Nerómov. Už dnes hlavnú zákaznícku klientelu obchodov v určitých regiónov tvoria Rómovia, ktorých žije na Slovensku podľa odhadov vyše 400-tisíc. Navzájom prepojené kroky Potrebné sú tri základné veci: práca, vzdelanie a kultúrnosť. Nestačí zabezpečiť len jednu z nich, musia sa vykonať všetky tri. Preto by bolo veľmi málo, keby sa hovorilo iba o internátnych školách. Ak mladý muž, či žena vychovaní v detskom domove, teda mimo rómskych osád, skončia strednú školu, chcú sa zaradiť do života. Ale na trh práce vstupujú s veľkou nevýhodou: sú Rómóvia. Bez roboty, nech by ju aj ako chceli, postupne skĺznu naspäť do mizérie. Bez peňazí sa nedá vyhnúť životu v osade, lebo iba tam majú aké-také šance zohnať bývanie. Hoci prabiedne. Preto je nevyhnutné postarať sa o nájomné byty pre úspešných odchovancov zo sociálne slabých rodín a detských domovov. Riadne pracujúci Rómovia a absolventi škôl by mali dostať možnosť bývať medzi majoritnou komunitou. Akumulácia množstva problémového obyvateľstva na jednom mieste vytvára ostrovy sociálneho vylúčenia. Sám som na vlastné oči videl, ako z nášho sídliska začali ubúdať rómske rodiny s kultúrnym zázemím. Nemali prácu, a tak sa museli presťahovať. Do osady... V rómskych osadách treba spustiť projekty, ktoré by viedli vyškolení Rómovia, zameriavajúce sa na vytváranie hygienických a pracovných návykov. V kolóniách by sa vytvorili kultúrne, tanečné, hudobné, či pestovateľské spolky. Mali by sa zakladať sociálne podniky, ktoré by zamestnávali Rómov. Iste, nemôžeme byť utopisti, že zrazu začnú zamestnávať Rómov na dlhší čas len tak, hlavne ak doteraz nepracovali. Pri takto znevýhodnených sociálne vylúčených občanoch je voľná ruka neoliberálneho trhu jednoducho krátka. Na projekty by sa mali využívať eurofondy, z ktorých Slovensko čerpá až hriešne málo. Štát a samosprávy musia začať konať. Napríklad podporovaním vzniku samozásobovacích družstiev, kde by Rómovia pestovali plody a vyrábali potraviny pre vlastnú komunitu. Práca a vzdelanie Umelá zamestnanosť je pre spoločnosť omnoho lepšia ako absolútna nezamestnanosť. Sociálne podniky a samozamestnávajúce komunitné centrá sú možnosťou, ako v Rómoch prebudiť odveký cit pre remeslo. Potrebujú osobitný pracovný sektor, lebo súkromník by sa pre riziko rentability do takýchto projektov sotva pustil. Represia nie je riešením, veď v komunitách, v ktorých je úboho nízka vzdelanosť, sa riadia najmä zákonmi sily. To znamená, že si už na násilie zvykli. Ide o začarovaný kruh a chorý životný štýl. Pre splnenie všetkého toho, čo som spomínal, treba na začiatku vzdelanosť a výchova. Tu by sa mohli výraznejšie prejaviť rómske asistentky a asistenti, ktorí budú pomáhať mladým Rómom pri ich príprave na život. Štát by mal motivovať nerómske rodiny, aby začali vo väčšej miere vychovávať deti z domovov. Mala by sa zjednodušiť adopcia do zahraničia, samozrejme, s prísnym dozorom orgánov oboch krajín. V západnej Európe nepanujú také rasové predsudky ako u nás, preto by to pre mnohé deti bola šanca na nový, lepší zajtrajšok. Mám množstvo priateľov z rómskeho etnika, ktorí sa ničím nelíšia od nás. Žijú normálny, tvorivý život, vytvárajú hodnoty pre celú spoločnosť. Som hrdý nato, že ich mám. Autor je vysokoškolák, kandiduje do NR SR za KSS
