Máme víťazstvo na dosah?
Zdá sa, že Slovensko má tento rok víťaznú kombináciu, vynikajúcu speváčku Kristínu Pelákovú a neuveriteľne úspešných autorov hudby a textov Martina Kavuliča a Kamila Peteraja. Prinesie im to prvenstvo na 55. ročníku Eurovízie? Takto komentuje naše šance oficiálny web európskej pesničkovej súťaže. Siaha pieseň Horehronie až tak vysoko? Niektoré skladby akoby boli stvorené na to, aby rozdeľovali poslucháčov. Na jednej strane sú milujúci fanúšikovia, ktorým neprekáža ani tisíca rotácia v rádiu. Na druhej strane plejáda odporcov, ktorým pri každom ďalšom počutí naskakuje husia koža. Kým pred rokom zavzdušnila éter Vyrobená pre mňa od Desmodu, tento rok je to Kristína s Horehroním. Tak to ale má byť. Pieseň, ktorá nevyvolá rovnako pozitívne, ako aj negatívne reakcie, má najväčšiu šancu zapadnúť prachom. Byť úspešný v hudbe, na to nestačí zložiť chytľavú melódiu, napísať precítený text a mať zamatový hlas. Dnes ide o priemysel, za ktorým sa, žiaľ, skrýva premyslená stratégia, lobing, promo. Akú časť z úspechu predstavuje samotná šanca pesničky a koľko je práca za tým? „Sú rôzne teórie a dá sa povedať, že je to aj najviac diskutovaná téma medzi jednotlivými súťažiacimi,“ nazdáva sa Lukáš Machala, šéf slovenského tímu na súťaži Eurovízia 2010 v Osle. „Ja si myslím, že je to 50 na 50. Absolútnym základom je dobrá pieseň, lebo bez nej nemôžete lobing ani začať. To sa stalo vlani, pieseň bola dobrá, ale nebola dobrá pre Eurovíziu. Možno skôr pre iné pódiá. Tam sa veľmi lobing robiť nedal, lebo predávať čosi, čo je komerčne nepredajné, je nezmysel.“ Zvyšných päťdesiat percent je reklamná, marketingová a diplomatická stratégia. Áno, aj v hudbe musí fungovať diplomacia. Vytypovať štáty, s ktorými má Slovensko dobré vzťahy (alebo ich aspoň nemá pošramotené) a ktoré v danom roku nemajú pieseň, ktorá by nás mohla ohroziť. Na základe tejto analýzy sa potom oslovujú jednotlivé krajiny prostredníctvom veľvyslanectiev, kultúrnych atašé a osobných kontaktov. Aj napriek tomu, že sa Eurovízia v mnohých štátoch zaznáva, je to obrovská šanca pre Slovensko zviditeľniť sa. Zdá sa však, akoby sme túto príležitosť hádzali do koša. Kým iné krajiny zaplavujú novinárov (ktorých sa premelie okolo súťaže až 2 500) propagačnými materiálmi o prírodných krásach, turistickom ruchu či histórii, Slovensko túto možnosť skoro až trestuhodne zanedbáva. Okrem neveľkej podpory črtajúcej sa z ministerstva kultúry a Slovenskej televízie, ktorá celý projekt financuje, nejavia podnikatelia ani štátne inštitúcie žiadny záujem. Je to obrovská škoda, pretože by išlo o propagáciu úplne zadarmo. Veď súťaž prenáša okolo 60 televíznych spoločností v priamom prenose! Ide to do všetkých štátov Európy a tento rok dokonca na Nový Zéland, do Austrálie, Japonska, Pakistanu, Kazachstanu a USA. Mnohé delegácie bývajú doslova vyzbrojené. Vlády pre ne vytvárajú špeciálny balík peňazí, získavajú si tak fanúšikov aj novinárov, porotcov. Napríklad minulý rok tam mali Bielorusi, Azerbajdžanci a Arméni aj propagačné materiály o turistickom ruchu a o možnostiach investovania v štáte. Minimálne semifinále a finále sú výborné na zviditeľnenie sa. Ak by sme skončili vyššie, bol by to veľký úspech pre Slovensko. To zvýši rating aj v rámci populárnej hudby. A možno by to pomohlo aj našim interpretom, aby neboli v takej skepse, že sa motajú len na malom Slovensku a vonku si ich nikto nevšíma. Eurovízia by pritom mohla byť niečo ako Expo v Šanghaji alebo majstrovstvá sveta vo futbale či hokeji. Je to šanca, kde sa môžeme prezentovať prostredníctvom populárnej hudby. A hudbe rozumejú na celom svete.
Horehronie Hudba: Martin Kavulič Text: Kamil Peteraj Keď sa slnko skloní na Horehroní Chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť Keď sa slnko skloní na Horehroní Túžim sa k nebu priblížiť Na tráve ležím a snívam O čom sama neviem V tom vánku, čo ma kolíše Keď je slnko najnižšie Najkrajšie stromy sú na Horehroní To tiché bratstvo vraví poď Sem sa vždy vrátim, keď ma niečo zroní Vravia to stromy z pliec to zhoď Na tráve ležím a snívam O čom sama neviem V tom vánku, čo ma kolíše Keď je slnko najnižšie Keď sa slnko skloní na Horehroní Tam niekde v diaľke náš zvon zvoní Keď má ma to bolieť, nech ma bolí Raz sa to stratí do čiernej hory
