Reklama
Reklama

Grécke poučenia aj pre Slovensko

Minulý týždeň sa opozícia a SNS márne pokúšali iniciovať mimoriadne zasadanie Národnej rady SR venované poskytnutiu pôžičky krízou zmietanému Grécku. Po dva dni však neboli schopní ani sa zísť v potrebnom počte, hoci spolu s nezávislými poslancami disponujú 84 mandátmi.
Počet zobrazení: 1134
21-010-10-ilustracna foto-SITA AP Photo Nikolas Giakoumidis-m.jpg

Minulý týždeň sa opozícia a SNS márne pokúšali iniciovať mimoriadne zasadanie Národnej rady SR venované poskytnutiu pôžičky krízou zmietanému Grécku. Po dva dni však neboli schopní ani sa zísť v potrebnom počte, hoci spolu s nezávislými poslancami disponujú 84 mandátmi. Smer a HZDS takúto schôdzu považovali za predčasnú, a najmä veľmi, veľmi predvolebnú. Pritom v televíznych súbojoch i v komentároch médií sa v tejto súvislosti do omrzenia opakovali tvrdenia typu, že Gréci sú leniví, nechce sa im robiť a že za ekonomické problémy vlastne môžu obyčajní grécki občania, ktorí majú dvojnásobné platy ako ľudia na Slovensku, a babičky s dôchodkami o pár eur navyše. Iste, aj to prispelo k rastu verejných výdavkov a k nízkej efektivite hospodárstva, no zvaľovať zodpovednosť za zlý stav krajiny na radových obyvateľov je trápne. Tí navyše vedia, že ich čaká niekoľko rokov radikálnej redukčnej diéty, preto sa logicky búria. Pritom hlavný podiel na vzniknutej situácii má politická elita (predovšetkým pravicová, ale ani ľavicová nie je bez viny), ktorá nebola ochotná zmeniť nastavený kurz podplácania voličov. A čo je horšie, jej štýl vládnutia bol – ako to povedať slušne – „južanský“. To znamená vysoká miera korupcie, šlendriánstvo, rodinkárstvo, odkladanie riešenia problémov a značné „odčerpávanie“ z verejných zdrojov, po slovensky: rozkrádanie štátnej kasy. Krajine už desiatky rokov vládnu v podstate dva klany prezentované ako politické strany. Zdanlivo štedrý sociálny systém a doslova prejedanie budúcnosti štátu len maskovali hlavné zdroje rastu zadlženia: korupciu, ne­efektívnosť a neschopnosť vybudovať moderné konkurencieschopné hospodárstvo. Radoví Gréci zrejme tento stav dlho tolerovali utešujúc sa heslom: Nech si páni hore hodujú, len keď nejaké koštiale hodia aj chudobe! Ukazuje sa však, že takéto „panské hodovačky“ bude v konečnom dôsledku platiť „chudoba“. Poučenie? Kým obyvateľstvo toleruje korupciu a netlačí na vládu, aby presadzovala model výkonnej ekonomiky a efektívnej verejnej správy, nesmie sa čudovať, že v istej chvíli bude musieť vyrovnať účet. A tí, čo budú za vzniknutý stav priamo zodpovední, zmiznú niekam na Bahamy... Zo súčasného stavu možno sformulovať aj jednoduchšie poučenie: podvádzať sa neoplatí. Aby grécka vláda splnila maastrichtské kritériá, narábala veľmi „kreatívne“ s vykazovanými údajmi o ekonomickej výkonností s cieľom dostať sa do eurozóny. Žiaľ, ukázalo sa, že realita nepustí a slabá výkonnosť hospodárstva a hospodárenia sa musela skôr či neskôr prejaviť. A to pomerne drastickým spôsobom. Ďalšie poučenie dôležité aj pre Slovensko spočíva v tom, že v momente vstupu do eurozóny vláda stráca možnosť používať také „lacné“ prostriedky na udržanie konkurencieschopnosti ekonomiky, ako je devalvácia kurzu, zvyšovanie množstva obeživa zo strany štátu, známe „tlačenie“ bankoviek národnou bankou, ale aj večné spoliehanie na lacnú pracovnú silu. To všetko sa už skončilo. Aby sa Slovensko presadilo vo svetovej konkurencii a nedostalo sa za niekoľko rokov tam, kde je dnes Grécko, musí sa sústrediť na iné cesty k prosperite celej spoločnosti. Napríklad na technologickú modernizáciu, rast kvalifikácie pracovnej sily, zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvýšenie vymožiteľnosti práva, zefektívnenie fungovanie verejnej správy a politického systému. Bokom, samozrejme, nemôže ostať ani nekompromisné potláčaniekorupcie a radikálna reforma súdnictva. Autor je právnik a politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama