Politológ Öllős ostal na polceste

Poznám niekoľkých na Slovensku žijúcich maďarských intelektuálov, ktorí sú presvedčení, že izolácia ich menšiny od väčšinového etnika je škodlivá. Súčasne si myslia, že cesty Pála Csákyho a Bélu Bugára sú odlišné skôr v prostriedkoch než v cieľoch. Za liberálnejších som doteraz pokladal aj politológa Lászlóa Öllősa, no viaceré jeho názory vyslovené v Klube Nového slova ma sklamali. Ad: Program Fideszu je zámerne nejasný (KNS) Slovo 19/2010 Súhlasiť možno iba s Öllősovým tvrdením, že stredná Európa sa rozpadom monarchie vydala do rúk cudzích mocností, a tiež s názorom, že v Európe takmer nenájdeme hranice, ktoré by boli vznikli z demokratického rozhodovania ľudu. Priznal, že po 1. svetovej vojne bola slovenská menšina v Maďarsku oveľa väčšia ako teraz, úbytok jej príslušníkov však vysvetľuje iba tým, že v rámci výmeny obyvateľstva po 2. svetovej vojne z Maďarska odišla slovenská inteligencia a zostali tam predovšetkým sedliaci. Pritom zabúda, že v Uhorsku podľahla odnárodňovaniu najmä inteligencia, kým robotný ľud si slovenský ráz uchoval. Ako teda vysvetliť, že dnes sú zo slovenských sedliakov na Dolnej zemi Maďari? Trauma iba pre Maďarov V snahe vysvetliť maďarsko-slovenský antagonizmus prichádza Öllős s myšlienkovou konštrukciou, že rozpad Rakúsko-Uhorska odlúčil strednú Európu od západnej a národy sa tu stali pre pár štvorcových kilometrov nezmieriteľnými nepriateľmi. Uvádza, že sa tu vytvorili štátiky, ktorých základnou ideou bolo nebezpečenstvo hroziace od susedov a boli ochotné spolupracovať s hocikým, len aby porazili suseda. Keď sa pozrieme, ako to vyzeralo v praxi, zistíme, že pre ostatné národy tieto konštatovania platia skôr okrajovo (československo-poľský spor o Tešínsko, uzatvorenie Malej dohody), no všetky v plnej miere pre nástupnícke Maďarsko. To Horthyho režim sa nevedel zmieriť so stratou územia a, naopak, jedine Maďarsko bolo v tomto priestore štátom, ktorý sa nemusel obávať, že by ešte na úkor susedov nejaké územia stratil. Vojensko-obranná politika Masarykovej ČSR bola namierená skôr proti Nemecku. Ani jeho spojenecké zväzky nemali za cieľ suseda poraziť, lež sa pred jeho potenciálnou agresiou ubrániť. Politológ síce pripúšťa, že rakúsko-uhorské vyrovnanie nebolo z hľadiska zabezpečenia práv voči národnostiam spravodlivé, no hneď dodáva, že spravodlivé nebolo ani to, čo nasledovalo. Pozrime sa teda na tie skrivodlivosti, ktoré sa údajne majú chápať ako odveta za takmer genocídu Slovákov v Uhorsku. Určenie južnej hranice Slovenska na medzinárodnej konferencii zaiste rešpektovalo skôr geograficko-strategický než národnostný princíp a z tohto hľadiska sa môže chápať ako nespravodlivé. Na rozdiel od Nemcov, ktorí po 2. svetovej vojne prišli o obrovské územia v prospech Poliakov a dokázali sa s tým zmieriť, pre Maďarov oných pár štvorcových kilometrov stále zostáva traumou. Nadštandardné práva menšiny Ak mal Öllős na mysli postavenie maďarskej menšiny v ČSR, ČSSR alebo Slovenskej republike, okrem neodškriepiteľných krátkodobých excesov (po roku 1919 a 1945), ktoré sa dajú chápať ako istý druh revanšu, ale aj ako poistka pred opakovaným ohrozením územnej integrity, boli jej práva vždy prinajmenšom štandardné, ak nie nadštandardné. Zaiste by sme sa dnes mali pozerať viac dopredu a usilovať sa o harmonickejšie spolužitia národov stredoeurópskeho priestoru. Ak k tomu veľmi neprispievajú politickí predstavitelia slovenských Maďarov a jeden slovenský politik, aspoň od liberálnejšie zmýšľajúcich maďarských intelektuálov by som očakával hlbší pohľad, než je nerozlišovanie medzi príčinou a následkom, medzi väčšími a menšími prešľapmi a volanie po vzájomnom odpúšťaní či požadovanie od Slovákov (na rozdiel od našich južných susedov) preferovanie občianskeho princípu pred národným. Öllős označil za príklad prekonania národných antagonizmov nemeckú menšinu v Belgicku. Aj keď akékoľvek mechanické porovnávanie môže byť nebezpečné, pochybujem, že belgickí Nemci spievajú pri futbalových zápasoch svojho mužstva nemeckú hymnu, že ich vláda Angely Merkelovej považuje za svojich občanov a že belgickým štátnym úradom predpisuje, ako sa majú správať k Belgičanom hovoriacim po nemecky. Ako pozitívnu bodku za zmesou správnych a prekrútených názorov možno považovať Öllősovu výzvu, aby sa Slováci viac zaujímali o osud svojich krajanov v Maďarsku, ktorým aj podľa slov maďarského ombudsmana pre menšiny hrozí vyhynutie. Autor je publicista