Ďalší doživotný prezident
Politici nesmú byť desaťročia vo funkciách, to je cesta smerujúca k autoritarizmu. Len slobodná a demokratická spoločnosť bude garantom nášho stabilného a šťastného života v blízkej budúcnosti.
Tieto slová vyriekol prvý tajomník Komunistickej strany Kazachstanu a člen Ústredného výboru KS Sovietskeho zväzu Nursultan Nazarabajev. Pravda, bolo to v roku 1987, v čase gorbačovovskej perestrojky. Lenže prvý tajomník sa v roku 1991 stal zatiaľ prvým a jediným prezidentom Kazachstanu a všetko je zrazu inak. Dolná komora parlamentu Madžilis v prvej polovici mája 2010 prerokovala a schválila (samozrejme jednomyseľne) návrh zákona, ktorý predpokladá, že Nazarbajevovi udelia štatút „vodcu Kazachov“. Podobne sa k titulu „otec všetkých Turkménov“ dopracoval v Ašchabade ústavnou cestou Saparmurat Nijazov. Darček k 70. narodeninám Návrh zákona je už v senáte a všetko nasvedčuje tomu, že ho bez ťažkostí schvália. Totiž 6. júla bude mať prezident okrúhle výročie a taký darček k sedemdesiatinám by ho určite potešil. Pochopiteľne, nejde len o uzákonené líderstvo, ale predovšetkým o dve skryté maličkosti: rozšírenie aj tak skoro neobmedzených kompetencií prezidenta a ďalšie posilnenie budúcich osobných a majetkových imunít prezidenta a jeho rodiny. Pritom jeden zákon o prvom prezidentovi už poslanci schválili. V článku 3 tejto zaujímavej normy sa garantuje jeho majetková a trestnoprávna imunita. Ak spojíme tieto snahy nielen s okrúhlym výročím narodenia hlavy štátu, ale aj s chaosom v susednom Kirgizsku, zdá sa úplne jasné, o čo ide v Kazachstane, ktorý sa zmieta v ekonomickej depresii. Paradoxne, Kirgizsko sa stalo ďalším akcelerátorom zahustenia režimu v Kazachstane a samozrejme aj v Uzbekistane, kde je pri moci iný prvý tajomník a prvý a zatiaľ jediný prezident Islam Karimov. Kazachstan monarchiou? Ako to v čase perestrojky chápal Nazarbajev? Kto nesmie byť desaťročia vo funkciách? Zatiaľ budú presuny v okolí prezidenta. Nová harmónia klanových vzťahov či mocenská logika v krajine si priam žiada vytesnenie Karima Masimova a Aslana Musina, ktorí by ako „južní“ mohli byť konkurenciou „severným“ na čele s Nazarbajevom. Aj keď skromne, ale predsa len sa už aj v Kazachstane začína hovoriť o kulte osobnosti, ktorého štart sa spája s rokom 2007, keď sa uskutočnili zmeny v ústave. Tie prezidentovi umožnili právo na znovuzvolenie bez obmedzenia. A aby boli paradoxy kompletné, Kazachstan v tejto chvíli predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu! Zákon o zmenách a doplneniach ústavy schválili v rýchlom tempe. Najskôr, po minimálnej predpríprave, ho 16. mája 2007 prezident doručil parlamentu na prerokovanie. O dva dni sa kladne vyjadrili obe komory. Schválený zákon sa vrátil k prezidentovi, ktorý ho ihneď podpísal. Dňom zverejnenia, 22. mája 2007, vstúpil do platnosti. Zrejme teda nebude prekvapením, ak sa dozvieme, že v Astane čoskoro nájdeme pamätník prvého prezidenta, alebo mu zaživa zriadia osobné múzeum. Možno sa oboje bude riešiť súčasne. Na prahu vznikajúcej stredoázijskej monarchie je to celkom reálne. Autor je spolupracovník Slova
