Siahne Brusel na samosprávnosť?

Európska únia sa zhodla na potrebe stabilizovať rozbitý finančný systém a naštrbenú dôveryhodnosť voči ekonomikám členských štátov dvadsaťsedmičky. Reaguje tak na situáciu v Grécku a vážne podozrenia voči iným krajinám.
Počet zobrazení: 1320
22-010-xx-ilustracna foto-michelrijk-m.jpg

Európska únia sa zhodla na potrebe stabilizovať rozbitý finančný systém a naštrbenú dôveryhodnosť voči ekonomikám členských štátov dvadsaťsedmičky. Reaguje tak na situáciu v Grécku a vážne podozrenia voči iným krajinám. Odstránia tieto zásahy chyby a nedostatky? Autori myšlienky o kontrole národných rozpočtov predpokladajú, že áno. Čas ukáže, či sa nemýlili. Už teraz sa však odkrývajú ďalšie nemenej dôležité skutočnosti. Je pravda, že s rozhodnutím o uvoľnení 500 miliárd eur sa chráni únia ako celok. Zazlievať nemožno ani to, ak členské štáty požadujú za svoju pomoc adekvátne istoty. Napríklad v tom, že Grécko bude škrtať verejné výdavky, zoštíhli obrovské sociálne vymoženosti a zreálni ekonomické tepny svojho života. Nemôže žiť nad pomery, a keďže si za svoju situáciu môže predovšetkým samé, musí ako prvé ukázať schopnosť šetriť a vôľu hasiť požiar, ktorý založilo. Európska komisia hlási potrebu preventívnych opatrení vo všetkých svojich členských štátoch, ktoré by mali predchádzať pokusom o klamstvá a snahám o zavádzanie. Popálila sa, a preto prichádza s nápadom, ako chrániť menovú úniu a seba. Navrhuje tzv. európsky semester, obdobie keď sa budú kontrolovať národné rozpočty s tým, že pri prekročení ekonomických parametrov vyzve štáty na ich odstránenie nezrovnalostí. Ak so štátnymi rozpočtami porušia Pakt stability a rastu, budú musieť znášať sankcie. Napríklad stopnutie eurofondov. Zo všetkým sa dá len súhlasiť. Rozmanitá EÚ odkryla viaceré rozmery nášho života: chamtivosť, zavádzanie, polopravdy, ale aj solidaritu, nedôveru a kontrolu. Vo vzťahu k nástrojom regulácie a zásahom do tvorby národných rozpočtov sa spúšťa vzájomné podozrievanie. Do akej miery zostanú členské štáty finančne suverénne? Bude ich kontrola len vecou analýzy vybraných ekonomických parametrov, alebo sa tvorba štátnych rozpočtov stane politickým súbojom medzi partajami pôsobiacimi na európskej úrovni? Hľadanie odpovedí na tieto a iné otázky by bolo v tejto chvíli viac záležitosťou pocitov ako argumentov. Napriek tomu sa vynárajú podozrenia, že Brusel nám siahne na samosprávnosť. Rozhodovanie už nemusí byť vecou členských štátov, ktoré, pochopiteľne, musia rešpektovať všeobecne prijaté záväzky, ale záležitosťou europolitikov a euroúradníkov. Teda tých, čo sa skôr alebo neskôr môžu postaviť do pozície „osvietencov“, ktorí budú definovať hospodárske priority jednotlivých krajín a komentovať opodstatnenosť výdavkových potrieb národných rozpočtov. Únia však za nijakých okolností, ani v krízových situá­­ciách, nesmie zabúdať na princíp subsidiarity a na to, že je spoločenstvom regiónov. Jej skutočná sila spočíva v tom, že sa spravuje zdola. Opačne to funguje len krátkodobo a spravidla neúspešne. Toto konštatovanie môže byť výzvou pre eurooptimistov, ale tiež vodou na mlyn pre europesimistov. Autor prednáša na Prešovskej univerzite.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984