Namiesto sľubov

Na jednej z riadne zdevastovaných zastávok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave som pred pár dňami zbadala cez šablónu nastriekaný nápis Zákaz fajčiť! Neuveriteľné! Komusi konečne svitlo, že nie každý fajčiar sleduje správy, takže zväčša netuší, že už pár rokov platí zákon o zákaze fajčenia na zastávkach MHD. Napísané na stene zastávky si to azda všimne. Podobné nápisy by sa zišlo nastriekať na mnohé osobné autá – najmä patriace vodičom z povolania, uvedomila som si vzápätí, keď som si v električke vypočula, ako sa istý Miro chcel v taxíku pripútať a taxikár mu povedal, že vzadu sa nemusí. Keď namietol, že je to povinné, taxikár mu vraj namrzene odporučil, aby si pás spoza sedadla – vyhrabal. Ale ak pritom zlomí zariadenie, ktoré pás drží, mal by vedieť, že je sakramentsky drahé. A tak Miro na pripútanie rezignoval. Jeho vec. Horšie je, že na podobné bezmála nabádanie na ignorovanie zákona rezignoval aj nejeden dopravný policajt. Inak by si najmä mnohí taxikári, ako viem aj z osobnej skúsenosti, tento bezpečnostný predpis tak hojne porušovať nedovolili. Začiatkom tohto roka nemalo u nás bezpečnostné pásy zapnutých 1 589 z vyše 41-tisíc kontrolovaných pasažierov. Netuším, koľkí z nich boli vodiči z povolania, tuším však, že ak boli, budú v jazdení bez pásov pokračovať. Možno až po prvé ťažké zranenie či smrť. To všetko nielen pre svoje tiežhrdinstvo, ale aj pre povrchnosť niektorých zákonov, predpisov, vyhlášok a pre benevolentnosť, s akou ich dovolíme porušovať či obchádzať. Pritom by stačila obyčajná dôslednosť. Pri formulovaní zákonov aj pri sankcionovaní ich porušenia. Zakrátko by sme si mali zvoliť novú garnitúru tých, ktorí budú rozhodovať o našich životoch. Už pár mesiacov sa nám vnucujú do pozornosti vyretušovanými tvárami, bezobsažnými heslami a programami, ktoré zväčša až na politických protivníkov nik nečíta. Aj tí si zvyčajne všímajú len to, či sa niečo zo sľúbeného splnilo – najmä na papieri. S kontrolou toho, ako sa to rozmieňa na drobné, sa namáhajú málokedy. Na to totiž nestačí povedať pár viet pred kamerami či do mikrofónov alebo novinárskych diktafónov. Na uskutočňovaní predsavzatí a na napĺňaní litier zákonov, čo znamená aj kontrolu ich dodržiavania, treba veľmi tvrdo pracovať. A ak to politici nerobia, dôsledne a nekompromisne, aj voči sebe samým, svojim kamarátom i potenciálnym spojencom, môže sa stať, že aj tie najpremyslenejšie zákony a predpisy budú mať význam iba ako predvolebné bilbordy – na pritiahnutie pozornosti. Je jasné, že politické strany sa v našom systéme bez programov nezaobídu. Vzhľadom na ich častú formálnosť by však možno stačilo, keby ich nahradili stručným záväzkom, že sa postarajú, aby sa všetky normy, ktoré pri pôsobení v parlamente prijmú, aj dodržiavali. A že ich budú dodržiavať aj oni.