Moje máma ve věku 16 - 20 let vyrostla mezi francouzsky mluvícím Švýcarskem a Francií. Její otec byl odborník při OSN, dubčekovec, za což byl po skončení své mise v roce 1970 okamžitě vykopnut do invalidního důchodu. Máma byla v cizině o rok déle, aby si dodělala maturitu. Vrátila se v roce 1971, načež za ní zapadla železná opona, a ze země, kde prožila nejlepší léta, jí zůstala jen hrstka gramofonových desek.

Nový vizuál, ktorý má nahradiť štátny znak na dresoch našej hokejovej reprezentácie, je skutočne nehoráznym paškvilom, mačkopsom v posvätení pomazaných hláv predstaviteľov Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) pod vedením podnikateľa Martina Kohúta. Prezident SZĽH prejavil týmto činom hrubú neznalosť významu štátnej symboliky, chránenej Ústavou SR a ústavným zákonom o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

Prišla k nám delegácia z ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Pardon, chcel som napísať z výboru Európskeho parlamentu. Tentoraz nie z Moskvy, ale z Bruselu. Prišli nás sem skontrolovať, či poslúchame. Vyhrešili zlých súdruhov, pohladili dobrých súdruhov, povzbudili pri ďalšom budovaní slobody a demokracie. Sme dojatí.

Práve dnes sa mi ozvali dvaja profesori, s ktorými som diskutoval na Svetovom kongrese filozofie v Pekingu – jeden z indického Chennai, druhý z juhočínskeho Kantónu. Som rád, že na nich urobili dojem moje prednášky a že sa tešia na preklad mojej knihy Antiglobalista.

Vďaka ich mailom som si zaspomínal na svoje zážitky v Číne. Spomeniem niekoľko, z ktorých Deti hamburgerov roztrhne od jedu... A to ma hľadí na duši.