Reklama
Reklama

Blog používateľa Vladimír Manda

Celkový počet zobrazení titulu: 1419 | Týždenné zobrazenia: | Dnešné zobrazenia: 1

Ochrana žien pred násilím či „rodové“ verzie človeka...

Kto rozumie slovenskému jazyku a prečítal si Istanbulský dohovor, tak ten vie, že jeho jadrom nie je boj proti násiliu na ženách, ale jeho jadrom je „rodová“ rovnosť, pričom podľa definícií uvedených v danom dohovore je pojem „rodu“ definovaný v čl. 3 bod c takto: „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“.

Referendum (podľa Čaputovej)

Čaputová poslala návrh referenda na Ústavný súd a pre svoje konanie udala tri dôvody. Prvým je všeobecný dôvod, aby ľudia mali istotu, že výsledok referenda je nespochybniteľný. Druhým dôvodom je jeho súlad s Ústavou a tretím je nejasnosť, či sa na základe referenda vypíšu predčasné voľby priamo alebo bude potrebné rozhodnutie poslancov.

Obrat chrbtom (nielen) k východu

Ešte pred nejakou chvíľou som sa uspokojoval, že provokačné politické kroky Českej republiky proti Rusku na základe vymyslených skutočností nie sú krokmi slovenských politikov a nenájdu na Slovensku nejakú veľkú podporu a bác. Ako na povel SaS, OĽANO, Čaputová a celá skupina našich agentov pracujúcich v mene cudzích mocností proti záujmom Slovenskej republiky začala ako na povel vyjadrovať plnú podporu českým politikom, vyhosteniu ruských diplomatov.

Toto stojí skutočne za povšimnutie

Ak celú problematiku prevedieme na jej základ, tak podľa názoru V. Bujňáka z Katedry ústavného práva UK v Bratislave patrí výkon poslaneckého mandátu k ľudským právam poslanca, a keďže ľudské práva nemôžu byť predmetom referenda, tak poslanec nemôže byť zbavený svojho mandátu referendom o skrátení volebného obdobia. Ak by sme tvrdenie Bujňáka brali ako pravdivé, tak potom by nemohol platiť Čl. 2, bod 1 Ústavy SR, kde sa hovorí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“.

K 108. výročiu narodenia Gustáva Husáka

Gustáv Husák (10. 1. 1913 – 18. 11. 1991) patrí nesporne k jedným z najvýznamnejších slovenských politikov 20. storočia. Jeho politické pôsobenie je možné hodnotiť z rôznych aspektov. Ja by som ale rád obrátil pozornosť predovšetkým k jeho pôsobeniu po roku 1969, kedy sa stal na dlhých 18 rokov najprv prvým a neskôr generálnym tajomníkom strany, ktorá mala podľa vtedajšej ústavy rozhodujúce mocenské postavenie v spoločnosti a od roku 1975 bol 14 rokov  aj prezidentom ČSSFR. Preto je myslím celkom oprávnené si položiť otázku, ako G.

Ako to prezidentka s bojom proti fašizmu myslí?

Zaujali ma silné slová Čaputovej o tom, ako „sme povinní odhaľovať tých, ktorí sa hoc aj skryto a cez rôzne symboly hlásia k zločineckej ideológii, ktorá spôsobila smrť či utrpenie desiatkam miliónov ľudí,“ ako aj jej následná požiadavka, že „Naša republika sa musí opäť stať aktívnou súčasťou takejto koalície (protifašistickej V. M), aby sme znovu boli na správnej strane dejín“.

Stručná poznámka k stručnému náčrtu hospodárskej politiky vlády

V načrtnutom pláne hospodárskej politiky vlády sa to všetko točí okolo zlepšovania podmienok pre podnikateľov a dokonca hlavným cieľom tejto politiky nemá byť zlepšovanie uspokojovania potrieb občanov a zvyšovanie ich životnej úrovne, ale hlavným cieľom politiky vlády má byť zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.

VLADIMÍR MANDA

Autor zatiaľ neuviedol o sebe bližšie informácie.

Blogy