Reklama
Reklama

Blog Rudolf Slezák

Celkový počet zobrazení titulu: 12413 | Týždenné zobrazenia: | Dnešné zobrazenia: 12

Na začiatku bol Chruščov

Pavučina v hlave

Dovidel do roku 2014

Myslím si, že predstavovať čitateľom Slova Borisa Pasternaka netreba a nechcem tým nikoho oberať o čas. Predpokladám, že každý pozná jeho literárne dielo Doktor Živago a má túto knihu uloženú vo svojej knižnici na dôstojnom mieste. Videli sme aj nafilmovanú verziu tohto príbehu, čítali veľa recenzií, takže by som už iba opakoval to, čo napísali a povedali iní dávno predo mnou.

Hnal mužík kŕdeľ husí do mesta...

Takto dajako začína svoj príbeh o husiach bájkar Ivan Andrejevič Krylov. Hnal ich pred sebou na jarmok, aby tam s nimi urobil dobrý kšeft. Boli to pekné chocholaté husičky, len sa tak na nich perie ligotalo. Hnal ich opatrne aj cestou necestou a dával veľký pozor na to, aby sa mu nerozpŕchli do iných kŕdľov. Stačilo trocha neopatrnosti, zvýšený hlas, nejaká nadávka alebo nevhodná poznámka na ich adresu a rozbehli by sa mu za iným gunárom. Čas jarmoku sa blížil a bolo potrebné ich aj chvíľami popohnať, aby stihli včas doraziť do mesta.

Zvolíme si prezidenta

Nepamätám si už presne, či to bol V. Hugo alebo iný románopisec z tých čias, no zachoval sa mi v pamäti príbeh o istom mužovi, ktorý sa volal Bartkhilphedro a žil v Anglicku pred stovkami rokov. Bolo to obdobie, keď bohaté, vznešené a vplyvné dámy mali obrovský vplyv aj na politické rozhodovania kráľov a najmocnejších mužov vo všetkých európskych krajinách. Len si spomeňme, na milenky francúzskych kráľov  –  „madam Pompadur“ by sme mohli nájsť na každom kráľovskom dvore, všade sa nejaká vplyvná dáma plietla do života a do politiky najmocnejších kráľovských dvorov.

Jedna platená funkcia – a dosť!

Dostojevskij vo svojom románe Bratia Karamazovci nechal prehovoriť aj istého dôležitého človeka z vysokých policajných a politických kruhov v Paríži na tému socialistickí revolucionári: – My  vlastne zo všetkých tých socialistov, anarchistov, ateistov a revolucionárov... mnoho strachu nemáme. Sledujeme ich, zatvárame, vieme o nich takmer všetko. Medzi nimi sú však aj zvláštni ľudia - veria v Boha, sú kresťania, ale zároveň sú aj socialistami. Práve ich sa bojíme najviac, sú to hrozní ľudia. Socialistický kresťan je nebezpečnejší ako socialistický ateista...

Sokrates v parlamente?

Znova som si zalistoval vo Filozofických príbehoch Martina Cohena. Kniha vyšla vo vydavateľstve Academia Praha v edícii Galileo už v roku 2010, no v týchto dňoch mi ju pripomenul príbeh z nášho parlamentu. Nespomínam to preto, aby som sa podelil s čitateľom o svoje filozofické vedomosti, naopak, chcem iba poukázať na to, že aj na takýchto príbehoch zo života filozofických velikánov sa dá vniknúť do ich myšlienok a názorov, keď sa iba v sandáloch a tunike potulovali po brehoch Stredozemného mora.

Pneumatiková revolúcia

Každá revolúcia sa začína preplnenými námestiami a ulicami hlavných miest. Ľudia, prichádzajú, zdravia sa i objímajú, spievajú alebo počúvajú prejavy rečníkov. Svedkami takýchto začiatkov sme boli pri krvavých nepokojov v Afrike, ale aj pri iných revolúciách všetkých možných farieb a vôni. Nebolo ich málo – stačí keď si pripomenieme revolúciu oranžovú, tulipánovú, džínsovú, brezovú, ružovú... Teraz tu máme revolúciu pneumatikovú u našich susedov na Ukrajine. Aj táto sa začala podobne ako všetky ostatné, no veľmi rýchlo sa zradikalizovala.

21. január 1924

Málokto by sa dnes vedel rozpamätať na to, prečo bol kedysi v kalendároch výrazne označený 21. január. Ani sa tomu nedivím, veď aj kandidáti na prezidenta si pletú porážku fašizmu s povstaním, alebo si nevedia spomenúť, kto zložil našu hymnu. Tento deň bol však predsa len čímsi výnimočný. Písal sa rok 1924 a zomrel Vladimír Iľjič Lenin – vodca proletárskej revolúcie v Rusku. Veľa ľudí to vtedy zarmútilo, veľa iných ľudí to zasa potešilo. O desať rokov neskôr ruský spisovateľ Valentin Katajev opísal svoju návštevu v mauzóleu pri príležitosti 17.

Nelichotivý prieskum pre Spojené štáty

Stránky

Rudolf Slezák

Blogy