Blog Ľuboš Blaha
Cez všetky čiary!
Denník SME sa pohoršoval nad tým, že Kaliňák obvinil Kisku z alkoholických radovánok na ceste štátnou letkou z Mexika. Úlohu hlavného moralizátora SME dostal istý mladý spisovateľ Jaroslav Rumpli, autor románu s mimoriadne inteligentným názvom „V znamení hovna“ (2008). Ja len, že tomuto zjavne útlocitnému pánovi, prosím pekne, prekáža, že Kaliňák použil slovo „ovracané“ lietadlo.
Nech žijeme!
Dnes oslavujeme 25. výročie našej slovenskej štátnosti a občas mám pocit, že sa stále zbytočne ostýchame prejaviť úplne normálnu civilnú vlasteneckú hrdosť na vlastný štát. Keď chodím po svete, všade vidím, ako vejú štátne zástavy, v Dánsku som ich videl aj na jednohubkách pri rodinných oslavách, vo Francúzsku je trikolóra na každom kroku, v Katalánsku sa ľudia ešte aj v posteli prikrývajú perinami v národných farbách... Mohol by som pokračovať...
Trumpov Jeruzalem: toto sa neskončí dobre
Trump pred chvíľou uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a rozhodol, že americká ambasáda sa presťahuje z Tel Avivu do Jeruzalema. Každý, kto pozná dejiny izraelsko-palestínskeho konfliktu, vie, že toto rozhodnutie je nielen hlúpe, necitlivé a barbarské, ale navyše hrozne, ale hrozne nebezpečné. Pre Palestínčanov je to obrovské poníženie a ďalší symbol okupácie a neslobody. Svetoví diplomati sa desaťročia snažia upokojovať situáciu na Blízkom východe a hľadať mierové riešenie, ktoré by uspokojilo aj Izrael aj Palestínu.
Poliačik, ďalšie humorné číslo Progresívneho Slovenska
Členom Progresívneho Slovenska sa stal Martin Poliačik, jeden z najzúrivejších pravičiarov v parlamente, ktorý obhajuje extrémne trhový neoliberálny model v ekonomike, americký individualistický model v sociálnej oblasti a všetky tie postkomunistické nechutnosti, ako rovná daň, privatizácia dôchodkov, deregulácia či rozpredaj národného majetku. Väčší neoliberál v slovenskej politike je už asi len Sulík, ktorý by ako správny sociopat najradšej do excelovskej tabuľky narval celý spoločenský život.
Nechápem, neverím, neakceptujem
Dobre som sa vyspal, tri hodinky nejedol a duševne sa pripravil na najhoršie. Až po týchto preventívnych prípravách som si pustil propagandistické video We are NATO (My sme NATO). Napriek všetkým spomínaným prípravám som otrasený z toho, že Slovenská republika ide v čase, kedy sa ľuďom žije tak ťažko, investovať peniaze do propagandy vojenských symbolov, militarizmu a zbrojárskych šialenstiev.
Viete, čo ma naozaj hnevá?
Keď sa niekto snaží znegovať život našich otcov a starých otcov, ktorí tu desaťročia budovali všetko, čo dnes máme – školy, nemocnice, továrne, cesty, sídliská, mosty, skrátka, všetko. Títo dobrí ľudia po vojne postavili Slovensko na nohy. Vlastnými rukami. Ale vraj ich nemáme oslavovať. Máme z nich byť vraj znechutení. Oslavovať sa majú nejakí ožrani a prevracači kabátov, ktorí odovzdali po roku 89 našu vlasť západným mocnostiam a nadnárodným koncernom. Prepáčte, ale nikdy!
Rád by som zagratuloval k 17. novembru
Rád by som zagratuloval všetkým Slovákom, ktorým 17. november ´89 priniesol slobodu a demokraciu. Ja osobne takých príliš veľa nepoznám, ale som si istý, že niekoľko stoviek ľudí na Slovensku vďaka novembru parádne prosperuje – sú to tí, ktorí privatizovali, tí, ktorí vlastnia médiá, tí, čo sú napojení na americkú ambasádu, tí, čo ovládajú finančné skupiny či tí, čo poprevracali kabáty ako Kiska a podobní oportunisti... Áno, títo majú aj slobodu aj demokraciu. Zvyšné milióny si budú musieť počkať na ďalšiu revolúciu.
Smer musí oslovovať svojho voliča
Bratislavskú kaviareň po voľbách do VÚC chytá hysterická paranoja. Boja sa ďalšieho vývoju v Smere. Krásnym príkladom je novinár TV JOJ Arpád Soltész a jeho liberálni priatelia. Včera napísal vydesený status plný obáv, že Smer sa po voľbách obráti od euroatlantického smerovania, lebo smerácki voliči z takejto politiky Smeru zjavne nie sú nadšení. A dnes svoje najstrašnejšie nočné mory, že vládny Smer sa vráti ku kritike Západu, vyjadril konkrétnejšie: úplne zbytočným a tupým hejtom na mňa.
Prvá revolúcia, ktorá zvrhla kapitalizmus
Práve dnes ubehlo 100 rokov od Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku. Bola to prvá revolúcia v dejinách, ktorej sa podarilo zvrhnúť kapitalizmus. Rusku sprvoti priniesla mier, pôdu roľníkom a výrobnú samosprávu. Pod prizmou následnej krutej občianskej vojny a invázie západných veľmocí do Ruska pristúpili boľševici k surovým metódam, s ktorými sa nedá stotožniť, ale úprimne – vpád Britov, Francúzov a Američanov do Ruska ostáva ťažkým svinstvom. Sama boľševická revolúcia prebehla bez väčšieho násilia, ľudia mali vtedajšej vlády plné zuby a chceli zmenu.
Škandál!: Sacharovova cena pre venezuelskú opozíciu
Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu, ktorú kedysi získal aj Alexander Dubček, venezuelskej opozícii. To je škandál! Mne sa snáď iba sníva! Tým túto cenu absolútne znevážil a ja už nikdy viac nespomeniem, že ju Dubček dostal, pretože by som zneuctil jeho pamiatku. Európsky parlament týmto hlúpym počinom stratil u mňa aj posledné zvyšky úcty.