Archív článkov

Skončil sa rok 2018. Stý rok od vzniku Česko-Slovenska. Nezabudnuteľný rok. Pre koho ako. Na západ od rieky Moravy určite áno. Svätilo sa takmer denne a 28. október 2018 v Prahe nebolo možné prehliadnuť. My na Slovensku sme tiež nezabudli, ale 30. október v Martine, ktorý pred sto rokmi trval dva dni sme už večer slávili v Ružomberku. Asi na počesť jedného zo...

Medzi tohoročnými okrúhlymi osmičkami našich dejín je jedna, ktorá sa takmer nepripomína. V mesiaci november 2018 ubehlo 80 rokov od (prvej) Viedenskej arbitráže, ktorá znamenala nezákonnú okupáciu južného Slovenska horthyovským Maďarskom. Bol to po Mníchovskej dohode ďalší smrtiaci úder (od októbra 1938 opäť) Česko-Slovenskej republike. Oslava dvadsaťročnice nášho...

Zájazd do Skalice/Vyhlásenie československého štátu na tábore ľudu, tak znie názov 40. kapitolky prvého zväzku Šrobárových pamätí z rokov 1918 – 1920 „Oslobodené Slovensko“. Opisuje cestu prvých poverencov Národného výboru česko-slovenského (V. Šrobár, P. Blaho, I Dérer a A. Štefánek), ktorí prišli 5. novembra 1918 do Holíča, kde sa dohodli, že na druhý deň 6. novembra...

„Zaujímavé sú cesty politickej psychológie, po ktorých kráčala prvá republika hneď po svojom vzniku. … politický individualizmus sa neslýchane rozvinul, ba priamo slávil orgie pod rúškom slobody, neuznávajúc nijaké obmedzenie. Zákon ponuky a dopytu sa nikdy tak neuplatnil ako v praxi československých politických strán.“
Štefan Janšák

Sme...

V predvečer storočnice „pražského“ vzniku Česko-Slovenska, 27. októbra 2018, si priatelia slovenskej minulosti pripomenuli tento svetodejinný akt pri hrobe Vavra Šrobára, lekára a politika, jedného z iniciátorov a realizátorov československého štátu. Malú spomienku zorganizovali Klub Nového slova, Ústav politických vied SAV, matičiari z Petržalky a bratislavskí odbojári. Meno Vavro Šrobár je...

Oslavujeme (presnejšie poniektorí si pripomíname) sté narodeniny Slovenska. Slovensko sa zrodilo z Uhorska. Pôrodníkom boli štáty Dohody, víťazi v prvej svetovej vojne. Novonarodené Slovensko by samostatne neprežilo, preto cisárskym trianonským rezom prišli na politické svetlo sveta hneď dvojičky: Česko a Slovensko.

Uhorsko bolo od samého...

Bezpamäť. Tak sa dá označiť dnešný stav verejného povedomia slovenskej spoločnosti. Zámerne nepridávam slovo „národné“. To by som chcel príliš veľa od okolia a najmä od tých, ktorí ovládajú kohútiky spravodajských relácií a filtrovacie stanice hodnotových prísad pri formovaní verejnej mienky. Tohto roku si viac ako inokedy voľkáme v dejinnej ezoterike a inej duchárčine....

Slovenská samospráva VIII. obvodu v Budapešti, Mesto Vyšehrad a Múzeum Mateja Korvína vo Vyšehrade zorganizovali spomienku na významnú osobnosť kňaza obce Vyšehrad, vydavateľa, publicistu, organizátora slovenského kultúrneho života v Uhorsku v 19. storočí Jozefa Karola Viktorína (1822 – 1874).

Jozef Karol Viktorin 1863. Autor Josef Rupert Maria Přecechtěl:...

V druhú augustovú sobotu bol som na dožinkách a iných oberačkových radostiach, ktoré sa uskutočnili na Turej Lúke – dnes mestskej časti Myjavy. Dožinky a kopanice? Priznám sa, pri rozhodovaní ma najviac priťahovala koštovka páleného. Tá bola, ale koštujte v takej horúčave a s priemerným dôchodkom v peňaženke… Napriek tomu som neľutoval.

...

Slovenská republika je suverénny, zvrchovaný štát so všetkými znakmi, ktoré k tomu patria. Okrem územia v medzinárodne rešpektovaných hraniciach disponuje i základným legislatívnym kódexom – Ústavou. Ale aj niektorými ďalšími symbolmi: vlajka, pečať a pod. Často sa zabúda či nedoceňuje prítomnosť takého atribútu štátnosti, akým je jazyk, štátny jazyk. V Slovenskej...

Vyšehrad, maďarsky Visegrád, je mestečko na pravom brehu Dunaja poniže Ostrihomu. Pre nás Slovákov má viacero súvislostí. Predovšetkým jeho názov je odvodený od slovanského hradiska, ktoré sa nachádzalo na Šibrikovom kopci za Dolným hradom po prúde Dunaja. A títo Slovania boli jednoznačne predkovia dnešných Slovákov. V časoch Veľkej Moravy bolo vyššie postaveným správnym...

Máloktorý Slovák si 4. júna spomenie, čo znamená tento dátum v našich dejinách. Takmer každý Maďar (aj ten zo Slovenskej republiky) sa zobudí traumatizovaný. Diagnóza „trianonská trauma“ nemá fyziologické opodstatnenie, ale jej prejavy sú navidomoči chorobné. Národná neznášanlivosť, vypätý nacionalizmus až šovinizmus. Problém spočíva v možnosti jej liečby. Ako však...

My Slováci, konečne dozrievame. Po sto rokoch od vtedy, čo sme sa zjavili prvýkrát dejinách na politickej mape sveta, rozmýšľame, či a kedy takýto deň oslavovať. Odpovedám áno, oslavovať a stabilne 30. októbra (1918). Prejavme naše sebavedomie. Slovenské sebavedomie, ktoré vyrástlo zo slovenskej dejinnej pamäte. Slovenskej, nie českej a tobôž maďarskej. Vtedy sme sa my (...

V sobotu 23. júna bol som na 13. stretnutí generácií na Kaliští. A nie sám. Čitateľom Slova azda netreba miestopisný názov Kalištie (v bystričtine – pozn. red.) vysvetľovať. A prečo stretnutie generácií? Ako uviedli organizátori, „cieľom tohto stretnutia nie je len pripomenúť si obete brutálneho a nezmyselného vraždenia počas druhej svetovej vojny, ale aj symbolicky...

Vavro Šrobár a jeho štátotvorba sa stali trvalkou mojej vlastivednej publicistiky. Čitatelia Slova sa mohli o tom už viackrát presvedčiť. Nemohol som si v tejto súvislosti nechať ujsť storočnicu od prvomájovej manifestácie v Liptovskom Mikuláši. Ako napísal Drahoslav Machala, práve 1. máj 1918 „je veľkým prelomovým dátumom v moderných slovenských dejinách“. Parafrázujem...

Mieru predchádza vojna, bratislavskému mieru predchádzala bitka pri Slavkove. Bohužiaľ, nebola to žiadna športová bitka, gréckorímsky zápas, voľný štýl a ani pästiarsky duel. Bola to (vraj) bitka troch cisárov: francúzskeho Napoleona, rakúskeho Františka a ruského Alexandra. Všetci traja boli toho mena Prví. Trochu to zamotal náš František, ktorý bol  cisárom rakúskym...

„Osmičky“, dokonca s adjektívom osudové, sú obľúbeným číslom výkladu našich dejín. Najobľúbenejšia osmička je osemnástka z dvadsiateho storočia. V roku 1918 vzniklo Česko-Slovensko – väčšinou svojej existencie zvané Československo. Osmičku obľubujú Slováci i Česi a napriek tomu, že spoločný štát už štvrťstoročie neexistuje, obidva národy usilovne (mieru úsilia nehodnotím...

Slovo chce byť plnohodnotné médium dneška a tak sa nevyhýba ani takému žánru akým je anketa. Dlhé roky ponúka svojim čitateľom možnosť vyjadriť názor v skratke na vybrané momenty spoločenského diania doma i v okolitom svete. Pochopiteľne ich obsah je v súlade s politickou orientáciou Slova. Ponúkame stručný prehľad ankiet Slova z minulého roka a krátke zovšeobecnenia....

Petržalské pamätanie, tak som nazval neformálne pripomínanie významných udalostí i osobností spojených s Petržalkou. Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke už viac ako päť rokov „vyťahuje“ na petržalské i slovenské svetlo, niekedy aj zo zabudnutia, viaceré postavy nielen slovenskej histórie, ale aj dejiny, ktoré kráčali Petržalkou. Poviete si, kto už len významný...

Česko-Slovensko v roku 1992 zaniklo ústavným zákonom prijatým (k tomu povolanými) zákonodarcami. Nerozdelilo sa, ani nerozpadlo! Na rozdiel od jeho vzniku v roku 1918, kedy na to stačili vyhlásenia-deklarácie prijaté v Prahe a v Martine (relatívne) nikým nepoverenými zástupcami jedného i druhého národa.
 

Budúci rok (2018) sa chystáme pripomenúť – kto ako – sto rokov...

V dňoch 18. a 19. novembra sa konala tohoročná konferencia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“. Prinášame z nej príspevok účastníka konferencie, nášho stáleho autora Jozefa Schwarza, ako ho uverejnil web oslovma.hu. Na záver príspevku sú odkazy na celú konferenciu, ako aj predchádzajúce ročníky a archívne články autora.


Hodnotiť...

Pred pár dňami som sa zúčastnil na verejnej diskusii s názvom „Čo znamená dnes Revolúcia 1917 v Rusku. Dva pohľady po 100 rokoch“ a 5. novembra 2017 nedeľného popoludnia na tému „Ľudovít Štúr a slovenská národná spoločnosť“ vo výstavnej sieni Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Čo spájalo tieto dve témy okrem mojej osoby? Netradičnosť pohľadu na dejinnosť, ktorá vyplývala zo...

Tohtoročná nedeľa pätnásteho októbra mala na pozadí veľkej histórie a politiky aj drobný dejinný rozmer. Uplynulo 70 rokov od prevzatia nových území československého štátu. Súčasťou Československa sa stali obce Jarovce, Rusovce a Čunovo, dnes mestské časti Bratislavy. O čo išlo? V Parížskej mierovej zmluve 1946, podpísanej vo februári 1947, ktorá upravila aj povojnové...

V tomto roku si pripomíname 70 rokov od organizovaného príchodu Slovákov z Maďarska do Československa. „Návrat“ Slovákov z Maďarska (ale i z iných uhorských diaspór) sa viaže na dátum príchodu prvých transportov slovenských presídlencov z Maďarska v apríli 1947. V jednotlivých mestečkách a obciach najmä na juhu Slovenska sa uskutočnili viaceré spomienkové akcie.
...

Štúrovo, mesto takmer v najjužnejšom kúte Slovenska, je častým cieľom mojich vlastivedných potuliek. Pritom výraz vlastiveda nechápem len ako poznávanie krás krajiny. Pridávam aj slovenský vlastenecký rozmer. Koniec koncov mesto má výrazne našské pomenovanie. Od roku 1948 nesie meno jednej z najvýznamnejších slovenských osobností, Ľudovíta Štúra. Pre celistvosť pohľadu...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984