Archív článkov

Kombinace pandemie a konfliktu na Ukrajině je vnímána jako spouštěč konce globalizace. Sluší se ovšem připomenout, že proces globalizace měl své problémy už před začátkem pandemie covidu. Již po roce 2008, tedy po vypuknutí Velké recese, se „něco stalo“ – dosavadní vzorec stále intenzivnějších obchodních propojení, ovládaných nadnárodními firmami, zmizel. Do Velké recese...

Politolog Oskar Krejčí se u příležitosti Dne české státnosti zamýšlí nad otázkou životaschopnosti ideje národního státu.

Asi málokdo před třiceti lety čekal, že se otázka národního státu stane opět tak vyhraněně politickou. V době, kdy v Praze údajně zvítězila pravda a láska, začínal za humny svár dvou vizí budoucnosti: Francis Fukuyama hlásal...

Vynikajúci panel Centra globálních studií, interdisciplinárneho pracoviska Filozofického ústavu Akadémie vied Českej republiky, obsahuje desať článkov o koronavírusovej pandémii zameraných na globálnu komparáciu, pokrývajúcich všetky makroregióny dnešného sveta. Na prvý pohľad, prečo „filozofi“ a nie lekári resp. virológovia? (podotýkam, že autori okrem filozofickej majú...

Byrokracia je určite potrebná súčasť riadenia a teda aj štátu. No ak sa osamostatní, tak sa občan stáva jej hračkou a môže ho rozmanito zneužívať. Najnovším príkladom je brexit. Ešte v časoch premierovania Theresy Mayovej bola pripravená dohoda medzi EÚ a Veľkou Britániou – mala skoro 1 000 strán! Teraz sa budú byrokrati v Bruseli živiť celý rok na príprave novej dohody...

          1.


O obsahu uznesenia parlamentu EÚ (europarlamentu) z 19. septembra 2019 sa širšia verejnosť na Slovensku dozvedela až z novinárskych komentárov na odpovede prezidenta Ruskej federácie, ktoré vyriekol na svojej tradičnej veľkej predvianočnej tlačovej konferencii. Vyslúžil si z tejto odpovede aj diplomatické rozhorčenie našich severných susedov, ktorí si v...

Trendy vývoja počtu obyvateľstva v spoločnosti a v rodinách majú pozorovateľné – priam zákonitosti. V rámci nich vo väčšine tzv. vyspelých krajín (s aspoň štandardnou životnou úrovňou) pôrodnosť klesla a klesá. Klesá aj pod tzv. záchovnú úroveň (2,2 dieťaťa na rodinu), kedy dochádza k znižovaniu celkového počtu obyvateľov v danom štáte. Tak je to aj na Slovensku.
...

Že světové informační sítě proměnily naši civilizaci způsobem srovnatelným s otiskem Guttenbergova knihtisku, není sporné. Navíc jsme teprve na počátku procesu hlubokých proměn, díky (či kvůli?) nimž je planeta zase o kus menší. Náš „síťový svět“ se octl v další síti, do které se zamotáváme víc a víc. Aktuální kauza kolem masivního úniku dat společnosti Facebook je toho...

Ilona Švihlíková píše v internetovom  časopise !Argument o tom, ako funguje rentiersky kapitalizmus a prečo je v dnešných podmienkach najvýstižnejším popisom súčasnosti.

V článku o Davosu jsem uvedla, že k nejzajímavějším vystoupením na Světovém ekonomickém fóru letos patřila diskuse tzv. rentiérskému kapitalismu. Je překvapivé, že téma bylo vůbec zařazeno, i když –...

Politológ Oskar Krejčí v časopise !Argument vysvetľuje, akú ľavicu dnes potrebujeme a prečo by základnými témami autentickej ľavice mali byť témy práce a mieru.



Evropská politika prožívá krizi. Chybí vizionáři, chybí ideje. Hodnotová vyprázdněnost je dána dvěma hlavními faktory: zlom v globální politice je natolik originální, že nelze vystačit s opakováním...

O fašizme sa všeobecne vyhlasuje, že to je popretie kapitalizmu a liberálnej demokracie, dokonca že to je len hnedý brat komunizmu. V skutočnosti je fašizmus návrat do klasického liberalizmu v postoji voči pracujúcej triede kombinovaný s opustením fasády liberálnej demokracie a ľudských práv.

Dnešná krajná pravica a úpadok liberálnej demokracie je tak v ...


Rozhovor s ruským historikom Alexandrom Šubinom ma inšpiruje k úvahe o anarchii a anarchistoch v súčasnom kontexte. Anarchizmus vlastne znamená nie bezvládie, ale samosprávu vrátane priamej demokracie a ekonomickej demokracie (syndikalizmus). Vyžaduje vysokú mieru kultúrnosti, ak má jednotlivec mať priestor na sebariadenie svojho vlastného života, činí tak spolu s ...

Po vyše dvoch storočiach, keď je aspoň v euroatlantickom kontexte demokracia prevažujúcim spoločenským zriadením, môžeme jasne vidieť, kde sú jej limity. Problém je v tom, že svoj zenit prežívala západná liberálno-demokratická spoločnosť niekedy na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Odvtedy sa spoločnosť výrazne posunula v zmysle extrémnej...

Prvoradou úlohou intelektuálov je povedať  ľuďom, že žijú v ilúzii  o tom, že sú slobodní. V čase, keď sme na konci dlhovej špirály, ktorá sa tu hromadila viac než 30 rokov a ktorá skôr či neskôr praskne, musíme presadzovať zásadné opatrenia. Minimálne od krízy, ktorá prepukla na prelome rokov 2007 – 2008 sme svedkami neutíchajúcej diskusie o tom, kam speje náš politicko-ekonomický systém....

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984