Archív článkov

Žiadny kúpený gorbačojeľcinovec či jeho slovenská ponovembrová odnož ale iba dvadsaťročný študent Peter Vyšný v článku Kapitalizmus v znesiteľných medziach (SLOVO č. 33/2001), ktorý mal päť rokov, keď sa vo vodách pri Malte utopila prvá potenciálna slovanská veľmoc, sa odvážil zbilancovať následky oficiálneho zavrhnutia marxizmu. Súdobí správcovia sveta sa domnievali, že...

Rád by som zareagoval na niekoľko poznámok Jaroslava Fidrmuca ku knihe Marx naruby v článku Vývoj sa nedá zastaviť (SLOVO č. 28/2001). Boli časy, keď sa marxizmus na Západe usilovne študoval, osobitne v ére studenej vojny. Dnes už všetci najatí havkáči sveta jasajú nad jeho smrťou, stotožňujúc ju s pádom ZSSR. Ako keby bola Čína "psom pod tou halenou". Neviem, čo núti...

Pod esejou Vojta Haringa Ako preraziť pancier vlastného ega (SLOVO č. 22/2001) je poznámka: Autor (1942) je klinický psychológ a spisovateľ. To znamená, že sa narodil v čase, keď ja som už mašíroval z kasární s piesňou Nový svet sa rodí, žiada obete. Samozrejme, tým sa myslel svet nového Slovenska. Lenže ten nový slovenský svet mala ochraňovať armáda vedená rýdzo...

Publicista Tomáš Horkay v eseji Kolaps v srdci Európy (SLOVO č. 18/2001) akoby nevdojak odpovedal na nedávnu samochválu Pavla Tigrida o "jeho" Slobodnej Európe. Už čoskoro sa dozvieme zmysel jej existencie, ako aj to, prečo upadá jej počúvanosť. Len čo odíde zo scény politického sveta posledná z troch hánb ľudstva, všetko sa od základu zmení. Po boľševizme a nacizme aj tá cudne...

Mám výhrady voči interview Petra Greguša s riaditeľom Historického ústavu SAV Valeriánom Bystrickým (Osudy národa a jeho štátu, SLOVO č. 2/2001). Inštitúcia, ktorá nedokáže za vyše 60 rokov prísne zanalyzovať vznik a zánik prvej slovenskej štátnosti, nemôže byť predsa vedecká. V. Bystrický mal dva roky, keď sa začalo brieždiť nad príchodom prvej slovenskej štátnosti. Ja som mal...

Východisko: Zväz slovanských štátov
Niet smutnejšieho zistenia ako výskyt demagógov a farizejov v radoch formovateľov verejnej mienky, ako som sa mohol dočítať v článku Svedectvo ťažkej diagnózy (SLOVO č. 48/2000) od Andreja Školkaya. Pre koho je dnešok tou ťažkou diagnózou? Pre národ slovenský veru nie! Analýza intelektuálneho diskurzu je prehľadná, pochopiteľná, bez...

Eduard Chmelár sa v článku Nejasná správa o stave krajiny (SLOVO č. 31-32/2000) čuduje samozrejmostiam. Tak ako sa kedysi Aľjoška, sluha hlavnej postavy z Gogoľových Mŕtvych duší, čudoval, že z písmen vznikajú slová, tak sa aj autor čuduje slovenskej súčasnosti. Kto ju navodil? Nie my, Slováci, sami? My, starí ľudia, ktorí si pamätáme politické dianie od roku 1930, zisťujeme,...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984