Archív článkov
Slovné spojenie „Kus Ríma neďaleko Bratislavy“ vymyslel v spojitosti s Gerulatou akademik Ján Dekan pred niekoľkými desaťročiami. Nebolo nadsadené, naopak, je nespochybniteľné a opäť nám ho pripomenul posledný zápis pamiatok zo Slovenska na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (rokovanie Výboru svetového dedičstva v čínskom meste Fuzhou 30. júla 2021...
Od 1. júna 2021 nájdete v parčíku na Šafárikovom námestí (na cestičke od zastávok električky ku Gajovej ulici) stĺpik so štandardizovanou uličnou tabuľkou, ktorá oznamuje mestu a svetu nové pomenovanie: Park Gábora Barossa. Navrhovatelia: OZ Petržalský okrášľovací spolok i schvaľovatelia – poslanci Starého Mesta i hlavného mesta zabudli (aspoň dúfam), že uhorské dejiny...
Nové slovo prebralo esej Petra Jemelku Bílá místa dějin naší filosofie. Musím oceniť odvahu autora, pretože hovorí o veciach, o ktorých sa väčšina z nás, ktorí pôsobili „v oficiálnej filozofii“, usiluje čo najdôkladnejšie zabudnúť. Autor eseje pripomína slová prof. Milana Sobotku (ten si vždy hovoril svoje, nech už doba bola akákoľvek), že – aspoň v Prahe – platil...
Viera, veda, sebažertva, svojbytnosť národných jazykov a ich rovnosť, uznávanie ich písma, hlaholiky oprávnenej svojimi literami zaznamenať slová svätých evanjelií, starého i nového zákona, bohoslužobných kníh. Takéto boli znaky posolstva, misie solúnskych bratov, vierozvestcov, apoštolov Slovanov. Siali ich aj sadili do brázdy našej role dedičnej, ktorú vyorali...
Iba predpokladám: začalo sa to vari tým, že mu nestačil svet lietadiel a padákov a pristávaní v oráčine alebo na skaliskách. Ani svet každodennej kultúrnej výchovy vojakov. A zo „žižkováka“ sa stal filozof, kulturológ, literát, prekladateľ.
A nie hocijaký. Jeho knižná tvorba nielen obsahom, ale i rozsahom a hmotnosťou pripomína ťažkú,...
Víme jen to, co si pamatujeme. A pravdivost této stále se opakující latinské moudrosti je pro naše pokolení téměř osudová. Z programového zapomínání se stal mutující gen, který, jak se zdá, je těžko odstranitelný z naší DNA.
A tak zapomínáme s bravurou žonglerů na vše nehodící se do klima doby, politiky, kultury a v nesmrtelnosti vlastní...
„Keď na prôčelí nášho časopisu, venovaného hlavne turistike, vytýčili sme heslo: ,‘Poznajme otčinu!‘, robíme to nielen preto, že mu my sami chceme byť verní, ale nim chceme povzbudzovať i každého syna a každú dcéru slovenského národa, aby Slovensko, túto v širšom rámci drahej našej Československej republiky užšiu svoju domovinu zovrubne poznať považovali si za milú...
Bolo by prehnané očakávať od hraného filmu plného trikov historicky presné životopisné údaje a stopercentnú vernosť historickým faktom. Film Cesta do nemožna v mnohom pripomína filmy Karola Zemana a je poňatý aj ako pocta zakladateľom kinematografie. Triky sú kombinované hranými scénami a dobovými dokumentárnymi fotografiami a zachovanými krátkymi zábermi zo Štefánikovho...