Archív článkov

Situácia na Ukrajine a následne na Kryme je len potvrdením faktu, že bez zásadnej reformy vládnuceho sociálno-ekonomického systému sa budú stále častejšie objavovať reinkarnácie rôznych archaizmov. V osemdesiatych rokoch sme to veľmi naliehavo pociťovali „na Východe“ a snažili sme sa načrtnúť možné modely tejto reformy. To isté sa dialo aj „na Západe“. Erupcia kreativity...

Matuš Jurík: Svetielko

Postaviť živú ikonu do centra uvažovania o zárodku budúcej spoločnosti môže vyznievať absurdne. Túto metaforu som však povýšil preto, lebo vyjadruje slepú škvrnu technickej civilizácie. Už skoro v každej ďalšej sekunde života narážame na pustinu, ktorú plodí kapitalizmus. Ak sa bližšie prizrieme na ktorúkoľvek snímku reklamnej...

Predstavte si čosi ako zárodočný svet. Farby, tvary, pohyby, premeny sa dejú v nepatrnom priestore, v ktorom sa prelievajú náznaky citov a fragmenty príbehov. Má tajomnú hĺbku a neustále z neho vyvierajú možné budúcnosti a obrazy jeho minulých životov. Je to zvláštny útvar. Čosi ako Chagallov obraz.  A nie sú to len živé deje, ale aj ich reflexie, odrazy svetla aj úvahy...

Včera som bol v Dunajskej Strede na výstave výtvarníčky Ľubky Mázikovej-Jablonskej a v noci predtým som sa náhle zobudil. Obrázky som poznal a svojou intenzívnou citovou klímou mi nedali spať. Keď som sa do nich v tme doslova ponáral, prišlo mi na um slovo „iluminácia“, osvetlenie, maľovanie kresieb v ručne písaných knihách. Zapáčilo sa mi. Osvetlenie duše. Doplnil som...

Mojej umierajúcej žene som čítal knihu Ferdinanda Stočesa „Nebešťan na zemi vyhnaný“ o živote a diele čínskeho básnika Li Poa (701 - 762). Putoval po obrovskej Číne, navštevoval príbytky mandarínov, ako duchaplný spoločník a rozprávač bol vždy vítaný, stúpal na posvätné hory. Svojim priateľom písal listy v podobe básní. Ako som ich čítal, prekvapoval ma pocit intenzívnej...

Na pompejských freskách vždy vyhľadávam fragmenty so záhradou, v strede s fontánou a s vtáčikmi. Nadchýňa ma na tom krehkosť chvíle. Pompeje. Napriek tomu, práve v tragickom tóne, ktorý dáva hĺbku každej výnimočnej kráse a rajskému výjavu na Zemi, cítim tú chvejivú blanku medzi životom a smrťou. Iluzórnosť života aj smrti, ich prevleky, ktoré sú prítomné aj v stavoch...

Poobede som si ľahol na rohožku v ateliéri, aby som zahnal slabosť či virózu a zobudil som sa, keď mi tak radostne svietilo do izby slnko. Na terase skackali, poletovali kŕdle vrabcov a pokojne sa po drevenej podlahe prechádzali dve hrdličky, ktoré si už na mňa zvykli. Počas snenia mi stále znel stíšený zvuk Viasat History a keď som otvoril oči, smiešna a predsa veľmi príťažlivá staršia dáma...

„Čo robiť?“ Úmyselne som použil názov románu G. N. Černyševského. A na internete som okamžite objavil takúto noticku: „Dvojzväzkový román je odpoveďou mladej ruskej generácie z druhej polovice deväťnásteho storočia na otázku, ako sa vyslobodiť z večných rozporov medzi uvedomením si života a vôľou človeka, medzi myšlienkami a činmi, ako premeniť prázdny a neužitočný život, ako mu dať zmysel...

Sklený šašo (Ideot).

Po úvahách, ktoré som v prvých štyroch častiach viedol v akomsi dadaistickom štýle, sa dostávam k otázke „Čo robiť?“                                           
Štýl môjho myslenia vychádza z práce na knihe Senzoida, v ktorej som si postuloval nový subjekt uvažovania. Nazval som ho Ideot. Je to metafora pulzujúca...

Nedávno ma priateľ Vlado nahováral, aby som prišiel s projektom, ktorý by pomohol riešiť rómsku otázku na Slovensku. Pozná moje názory a zdalo sa mu, že by som možno mohol k tomu čosi povedať. Hneď na to som videl dokument, tuším na Viasat History, kde malý nenápadný Angličan jazdil po Indii a hľadal dediny, v ktorých sa obyvatelia venujú spracovávaniu látok, farbia ich, vyšívajú, tlačia na...

V predchádzajúcich dvoch článkoch  som s veľkým zjednodušením chcel vysloviť svoju koncepciu, ktorú rozvíjam od začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ale jej podstata sa rodila v šesťdesiatych rokoch, kedy celou planétou prúdila citová vlna mladej povojnovej generácie. Beat generation. Deti kvetov. Vtedy som nebol beatnik, ale na celý život mi zostalo vedomie, že je možný stav,...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984