Archív článkov

Z dejín politiky je všeobecne známe, že medzi tými, čo majú moc, teda vládnu, a tými, čo sa majú tejto moci podriaďovať, teda občanmi, nie je a nemusí byť vždy súlad. Iróniou dejín — a to najmä tých moderných — je, že tých prvých k moci spravidla posielajú tí druhí. Nezáleží na tom, či v dobrej viere, alebo v omyle a ilúzii, že tí prví im budú „slúžiť“. Už v staroveku „...

Jedným z „hitov“ nášho ponovembrového akademického sveta sa stala „evidencia publikačnej činnosti“. Má pomerne dlhú históriu aj „hystériu“. Kdesi na jej začiatku stojí „Smernica č. 13/2005-R z 31. augusta 2005 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov“, pod ktorú sa podpísal minister Fronc. Nasledovali jej ďalšie „vylepšenia“ v podobe...

Úvod

Skutočne je dôležité, ako rozmýšľame o našich vysokých školách, ako ich vidíme a akú máme koncepciu ich rozvoja. Alternatívna platforma slovenských rektoriek a rektorov zo 17. novembra 2020 vyzvala na diskusiu o zásadných otázkach. Ide nielen o aktuálne, ale o dlhodobo nedostatočne reflektované a neriešené otázky života našich vysokých škôl. Diskutovať treba aj o...

Aby nedošlo k nedorozumeniu z toho, čo som písal o ošiali testovania. Niekto by to totiž mohol pochopiť tak, že nechápem či tvrdošijne odmietam jeho funkciu. Nie je to tak.

Po testovacom ošiali, I. časť
Po testovacom ošiali, II. časť

Po prvé, aj ja ako každý človek so zdravým rozumom testovanie uznávam ako metódu diagnostiky....

Úloha diagnostiky

Diagnostika je v kompetencii sektoru zdravotníctva a jej funkciou je zisťovať prítomnosť vírusu Covid-19 u nositeľa, ktorým je ľudský jedinec. Prirodzeným podnetom na diagnostiku sú zdravotné príznaky a ťažkosti človeka, ktorý ich pociťuje, resp. má podozrenie na prítomnosť vírusu. Tento prirodzený cyklus diagnostiky aktuálnych nositeľov vírusu vychádza...

Mimoriadna situácia a jej hodnotenie

Vychádzajme z toho, na čom sa môžeme zhodnúť takmer všetci: že súčasná situácia je mimoriadna, bezprecedentná a nesmierne náročná. Podľa mnohých odborníkov a komentátorov dokonca taká, že má potenciál zásadne zmeniť spôsob existencie ľudstva, i keď nikto nevie a ani nemôže vedieť, ako presne. Jednoducho, život po korone už údajne nikdy...

Netreba pochybovať o tom, že Matovič a jeho ľudia vo vláde sú presvedčení, že to, čo robia, je nielen správne, ale jedine správne, teda podľa nich nevyhnutné. Dospeli k tomu, že musíme zistiť, koľko z nás všetkých je nositeľom vírusu Covid-19. Vyzerá to ako úplne jasné aj z hľadiska zdravého rozumu: treba predsa najprv zistiť, kto je „pozitívny“. O tom sa im darí...


Úvod

Slovo „kvalita“ získalo v našej dobe priam magický zvuk (hoci aj za minulého režimu sme mali, ak si dobre spomínam, vo výrobnej sfére „kvalitárov“ a „kontrolu kvality“). Každý chce len kvalitu: kvalitné produkty, kvalitné nemocnice, školy a hlavne kvalitný život. Každý hľadá a uznáva iba kvalitu. Jej opak či negácia – „nekvalita“ – je znakom podradnosti,...

Výsledky ostatných volieb a víťazstvo Matovičovej strany v nich bolo prejavom veľkej krízy v našej spoločnosti. Nič výnimočné, lebo v podobnej, ak nie väčšej kríze je celý – a najmä západný – svet, ktorí nám títo víťazi dávajú tak za vzor (rovnako ako ich predchodcovia už celé desaťročia). Samozrejme, za túto krízu tu u nás doma je zodpovedná každá predošlá vláda vrátane...

Naše novodobé dejiny politickej a sociálnej nedôvery sa začali v Novembri 1989. Dosť bolo vlády jednej strany. Komunistom, samozrejme, na večné časy neveriť! Väčšina uverila nežným revolucionárom.

Prišiel Mečiar. Tiež ako víťaz revolúcie. Nastúpili prvé kauzy a v pozadí vláda novej oligarchie. Mečiarovi už neveriť! Padol.

...

Hodnotenie je jedným z najťažších, najnáročnejších ľudských výkonov. Zvlášť pokiaľ ide o hodnotenie človeka človekom, už biblickí vedeli: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Matúš 7:1-2). Vo filozofii máme celú teóriu hodnotenia a hodnôt – axiológiu –, ktorá sa tomu...

Ak je skutočným cieľom i výsledkom akademickej práce akademické dielo (vedecké, pedagogické, umelecké), a nie počet publikácií či citácií (takých či onakých, uverejnených kdekoľvek), pre racionálneho človeka je úplne namieste otázka: ako tento cieľ dosiahnuť, ako tento výsledok zabezpečiť? V normálnom akademickom svete to totiž nie je žiadne tajomstvo. V tomto svete...

Publikácie a citácie (okrem grantov a rebríčkov univerzít, ale o tom zase niekedy inokedy) – sú za ostatné roky evergreenom, dokonca mantrou, ak nie fetišom či zaklínadlom, a to nielen medzi vedcami samotnými, ale aj medzi laikmi, ktorí sa o vedu úprimne zaujímajú. Publikácie a citácie sú prezentované ako „objektívne“ meradlo „pokroku vo vede“, a teda aj ako základné...

Je chvályhodné, že v médiách sa už dlhšie diskutuje o vede a že sa o vedu zaujímajú aj občania a laici, aj keď ich motívy sú rôzne. Samotní vedci i manažéri vedeckých inštitúcií sú v týchto diskusiách kritickí a poukazujú na dlhodobo pretrvávajúce problémy (na prvom mieste na nedostatočné financovanie z verejných, ale aj súkromných zdrojov), na neuspokojivý stav, ba...

Prof. Jozef Bátora mladší uverejnil výzvu, podľa ktorej je „dramaticky urgentná nutnosť transformácie univerzít u nás“ („Ukončme postkomunizmus na univerzitách“, Denník N, 20. 7. 2020). Aj keď takéto výzvy tu už boli, ba dokonca tu bola aj celá koncepcia transformácie v rámci projektu Učiace sa Slovensko (2017), sme stále tam, kde predtým (až na založenie novej...

Čím je vlastne vysoká škola v očiach našej verejnosti? Aké postoje k nej zaujímajú ľudia z iných sfér mimo vysokých škôl? Aký majú občania obraz o vysokom školstve? Vedia vôbec, o čo v ňom ide, keďže väčšina z nich na vysokej škole neštudovala?

Ide tu o vec kultúry v najširšom zmysle, aká sa pestuje v spoločnosti. Musíme nechať bokom históriu...

Je známe, že na Slovensku už oddávna platia iba dve „ľudové“ definície politiky: 1. Je to „pánske huncútstvo“ a 2. je to „svinstvo“. Preto do politiky vraj musia ísť iba ľudia, ktorí majú na ňu „žalúdok“. Teda nie slušní a normálni, ba ani „obyčajní“ ľudia. A tiež „nezávislé osobnosti” — ak by takéto vôbec existovali — sa musia držať od politiky stranou. Rodičia už...

Najprv tá horšia. Pre všetkých tých, ktorí sa z takých či onakých dôvodov nádejali, že predseda parlamentu odstúpi alebo že ho jeho vlastní súkmeňovci – prípadne s podporou opozície – odvolajú. Že sa teda v našej politike presadí mravný rigorizmus proti politickému cynizmu. Alebo tlak verejnej a mediálnej mienky proti logike moci. Alebo že „očista politiky“ bude platiť...

Vyrobiť plagiát na také či onaké účely v ére digitálnych médií je „gombička“. Dokážu to aj „deti školou povinné“. Aj preto to dozrelo do podoby spoločenského problému, ktorý treba na Slovensku riešiť. Prečo by sa mal niekto trápiť náročnou intelektuálnou prácou, keď podobný efekt môže dosiahnuť poľahky metódou „skopíruj a vlož“? Technológie sú tu predsa na to, aby...

Korona-kríza ešte ani poriadne nepominula a máme tu starý známy marazmus našej politickej scény. Tentokrát s ním prišli ľudia z mimoparlamentnej strany Spolu. Ktovie, či im to niekto poradil alebo to vytiahli z vlastného zúfalstva? Ale zafungovalo to a spoločnosť je znovu „na nohách“. Nielen médiá, ale aj celú verejnosť, ba mnohých aj v súkromí už zasa zamestnáva kauza...

To, čo sa stalo v Smere, je zlé. Stačí si všimnúť tú škodoradosť predsedu terajšej vládnej strany. Ten bude z toho ťažiť, pokiaľ len bude môcť.

Je to zlé pre ľavicu, ale netreba sa tomu čudovať. Štýl a aj obsah politiky, ktorá akože mala reprezentovať ľavicu pod vedením Roberta Fica k tomuto fiasku smerovali. Už dávno to nebola ľavica alebo ak...

Korona-kríza priniesla podnety pre najrôznejšie reakcie. Napríklad Ján Markoš v úvahe „Etické dilemy v časoch korony 3: Koľko stojí ľudský život?“ (Denník N, 24. 4.) hľadá rovnováhu medzi stratami na ľudských životov a ostatnými stratami (ekonomickými, spoločenskými, psychologickými atď.). Dospieva k tvrdeniu, že existujú situácie, „keď je vyčíslenie hodnoty ľudského...

Vedy o človeku a spoločnosti – psychológia, ekonómia, politológia a ďalšie – majú celkom dobre preskúmané spôsoby a mechanizmy, akými ľudia robia svoje rozhodnutia, teda volia. Voliť znamená vyberať si jednu z viacerých možností, alternatív na základe preferencií, teda na základe niečoho, čo uprednostňujeme pred niečím iným. V modernej dobe sa presadzuje teória...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984