Na druhej základnej škole v Krupine sme mali dve veľké chodby. Na tej hornej bývali z času na čas rozličné besedy. Každý rok bola jednou z nich beseda s partizánmi. Dodnes mi na ne utkvela v hlave spomienka. Niektorí účastníci Povstania boli starými rodičmi mojich spolužiakov, a to dávalo celému podujatiu neopakovateľnú atmosféru. Vnuci partizánov boli vtedy akýmisi kráľmi v...