Archív článkov

„Tradícia je putom pre životaschopných.“ Vladimír Clementis v literárnom časopise Mladé Slovensko, január 1923 Pokojné hladiny slovenského verejného života rozbúrila televízna prezentácia filmu Bathory. Zhodou okolností v čase, keď sme si pripomínali 400. výročie Žilinskej synody. Udalosti, ktorá sa stala významnou súčasťou nielen cirkevných, ale aj našich národných dejín....

Ak existuje vzťah, ktorý možno označiť za rýdze, čisté, úprimné a hlboké kamarátstvo, tak to je – bol – vzťah Vlada Clementisa a Laca Novomeského. Samého ma prekvapilo, keď som v tejto súvislosti zistil pravdu o pozadí básne Aký si zo zbierky Svätý za dedinou.

Bože, aké to len muselo byť kamarátstvo. Jeden sa narodil v Tisovci a druhý v Budapešti, Vlado bol o dva...

Ak by sme chceli stručne, ale pritom jasne charakterizovať Vlada Clementisa, nenájdeme nič lepšie, ako zábavnú príhodu o jeho prvom neúspešnom pokuse emigrovať z rozbitého Česko-Slovenska, ako ju z rozprávania Lídy Clementisovej zaznamenal Drahoš Machala.

Lída dostala krátko po rozbití republiky vízum a mohla odcestovať do Francúzska, ale Vladovi ho nedali. Preto...

Ani si to dosť dobre neviem predstaviť, aké to muselo byť kamarátstvo. Vladimír Clementis a Ladislav Novomeský boli ako rodní bratia. Jeden sa narodil v Tisovci a druhý v Budapešti, Vlado bol o dva roky starší, ale nikdy sa nad mladšieho jemného básnika nevyvyšoval. Boli tak trochu sprisahanci, lebo si tie najintímnejšie názory nechávali iba na nočné ,,pohúľanky“ pod viechou...

Nepoznám nikoho iného zo zahraničných spisovateľov, kto by tak miloval Vladimíra Clementisa ako Iľja Erenburg. Na poslednom stretnutí v roku 1949, keď Erenburg letel z Paríža do Moskvy s medzipristátim v Prahe, sa stretli vtedy už u ministra zahraničných vecí ČSR. Podľa Iľju mal Vlado veľmi smutné oči. Ale keď začali spomínať na Tisovec, na Clementisovho otca, na to, ako s ním...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984