Archív článkov

Od 1. júna 2021 nájdete v parčíku na Šafárikovom námestí (na cestičke od zastávok električky ku Gajovej ulici) stĺpik so štandardizovanou uličnou tabuľkou, ktorá oznamuje mestu a svetu nové pomenovanie: Park Gábora Barossa. Navrhovatelia: OZ Petržalský okrášľovací spolok i schvaľovatelia – poslanci Starého Mesta i hlavného mesta zabudli (aspoň dúfam), že uhorské dejiny...

„Keď na prôčelí nášho časopisu, venovaného hlavne turistike, vytýčili sme heslo: ,‘Poznajme otčinu!‘, robíme to nielen preto, že mu my sami chceme byť verní, ale nim chceme povzbudzovať i každého syna a každú dcéru slovenského národa, aby Slovensko, túto v širšom rámci drahej našej Československej republiky užšiu svoju domovinu zovrubne poznať považovali si za milú...

Po tieto dni sa dostáva medzi čitateľov práca autorskej dvojice Ruda Fraňa a Jozefa Schwarza: „Potulky slovenským Pilíšom a okolím“. Cieľom je predstaviť slovenskosť Pilíša v toku 15 storočí. Prečo sme tak hlboko začreli do našej minulosti? Držíme sa záverov vedeckej obce, že naši slovenskí predkovia sa volali v minulosti Sloveni (v zápisoch aj Slovieni, či Slověni). Aj...

K Petržalke mám dobrý vzťah. Nielen preto, že som rodený Petržalčan a takých v čase môjho narodenia nebolo veľa. Petržalka vtedy nemala ani desatinu dnešného obyvateľstva. Ale aj preto, že som už vyše 42 rokov jej nadšeným obyvateľom. Pre mňa Petržalka nie je nocľaháreň, betónová džungľa a pod. Mne pripadá dobré miesto pre život môj, našich detí, pre všetkých. Pre...

My Slováci, konečne dozrievame. Po sto rokoch od vtedy, čo sme sa zjavili prvýkrát dejinách na politickej mape sveta, rozmýšľame, či a kedy takýto deň oslavovať. Odpovedám áno, oslavovať a stabilne 30. októbra (1918). Prejavme naše sebavedomie. Slovenské sebavedomie, ktoré vyrástlo zo slovenskej dejinnej pamäte. Slovenskej, nie českej a tobôž maďarskej. Vtedy sme sa my (...

Pred pár dňami som sa zúčastnil na verejnej diskusii s názvom „Čo znamená dnes Revolúcia 1917 v Rusku. Dva pohľady po 100 rokoch“ a 5. novembra 2017 nedeľného popoludnia na tému „Ľudovít Štúr a slovenská národná spoločnosť“ vo výstavnej sieni Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Čo spájalo tieto dve témy okrem mojej osoby? Netradičnosť pohľadu na dejinnosť, ktorá vyplývala zo...

V poslednej májovej víkendovej prílohe Pravdy som si prečítal zaujímavý a podnetný článok Daniela Šmihulu, v ktorom ponúka čitateľovi „mierne alternatívny pohľad na dejiny Slovenska“. Jeho mierna alternatíva spočíva na dvoch východiskách. Kombinuje dejiny územia (priestor Uhorska) a politické dejiny vtedajšieho „štátneho“ celku (dejiny uhorskej politiky). Zjednodušene:...

V priebehu štyroch májových dní som precestoval viac ako 1 300 km vlakom. Dvakrát na trase Bratislava – Budapešť a raz na trase Bratislava – Veľký Maroš/Vyšehrad. Tá námaha sa mi oplatila. Okrem potešenia z pohľadu z okna na krajinu, ktorou kráčala aj naša slovenská história, som sa presvedčil o skutočne rozvetvenom až košatom slovenskom živote v Maďarsku. Moja tretia...

Koncom októbra 2016 sa uskutočnilo rokovanie Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci v zahraničí. V prvej dekáde novembra Bibliotéka, kde dostali priestor na prezentáciu aj Slováci z Poľska, Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska. A v dňoch 18. a 19. novembra 2016  usporiadal Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) tradičnú konferenciu pod...

Prvú otázku si položil Ján Maliarik v roku 1925. Získať odpoveď nielen na jeho otázku, ale aj na to, kto bol jej autor, bolo cieľom našej potulky po Veľkých Levároch. Jedno štvrtkové ráno po daždi, plné oblačnosti, sviežo. Obľúbený seniorský vlak BID-u (Bratislavskej integrovanej dopravy), linky S20 z bratislavskej Hlavnej stanice nás vezie cez Zohor a Malacky v ústrety...

My, miestni matičiari z Petržalky, už niekoľko rokov „zážitkovo“  spoznávame minulosť i prítomnosť dejín našej obce, jej užšieho (zadunajského) i širšieho (bratislavského) okolia. Naše poznanie rámcujeme slovenskými vlastivednými kritériami. Vznikol z toho súbor vlastivedných potuliek (fyzických i duchovných) s výnimočným názvom „Petržalský matičný rok“. Rok otvárame...

Jedného januárového dňa v roku 2016 vystupujeme na železničnej stanici s názvom Sládkovičovo. Zatiaľ! Staničná budova typická pre naše uhorské časy. Táto železničná trať bola postavená ako jedna z prvých v Uhorsku. Parovlak po nej prešiel už 16. decembra 1850. Pred 165 rokmi a jedným mesiacom! V smere na Bratislavu dodnes stojí jedna zo staničných budov blížiaca sa...

Jedného januárového dňa v roku 2016 vystupujeme na železničnej stanici s názvom Sládkovičovo. Zatiaľ! Staničná budova typická pre naše uhorské časy. Táto železničná trať bola postavená ako jedna z prvých v Uhorsku. Parovlak po nej prešiel už 16. decembra 1850. Pred 165 rokmi a jedným mesiacom! V smere na Bratislavu dodnes stojí jedna zo staničných budov blížiaca sa...

Naša seniorská skupinka pre vlastivedné potulky sa vybrala v piatok  8. januára tohto roku do slovenskej krajiny. Zadanie znelo: nie ďaleko od Bratislavy, dostatočne dopravne prístupné a bohaté na oko i dušu potešujúce pohľady. Voľba padla na Budmerice. Dokonca sme prvýkrát využili senior pasy bratislavskej integrovanej dopravy. Pri ceste vlakom do Cíferu nemusíte si...

Asi štyridsaťpäť rokov sme u nás na Slovensku oslavovali oslobodenie (a víťazstvo nad fašizmom a nacizmom) 9. mája. Už dvadsaťpäť rokov ho svätíme 8. mája. Vždy vieme, odkiaľ vietor fúka... Nech! Nemám nič proti tomu, aby sme si tento sviatok pripomínali aj dva dni. Aj my – doma v rodine – sme sa 8. mája 2015 netradične rozhodli pri tejto príležitosti urobiť okruh po...

Výberová vďačnosť! Nová povahová črta homo sapiens. Čo si pod tým predstavujem? Napríklad, súčasné kšeftovanie viacerých politikov a novinárov s citmi vďačnosti až večnej úcty. Napríklad s takými, ktoré sa viažu na národnú a ľudskú záchranu Slovákov pred fašistickou záhubou. Neviditeľná, ale vedomá a zámerná ruka trhu manipuluje prostredníctvom pokrytectva a ľudskej...

Na Slovensko prichádza jar. Tak ako v roku 1945. Vtedy o tomto čase prichádzala jar kalendárna, ale aj symbolická. Po tuhej zime fašistickej poroby. Nositeľmi jari boli predovšetkým sovietske vojská. Severom Slovenska popod Tatry a cez Fatry prinášali krvavé obete aj československé bojové jednotky. Spolu s nimi bojovali a umierali rumunskí vojaci. V tomto roku odvtedy...




Zastavte sa hocikedy pri soche Alexandra (Šándora) Petöfiho v Medickej záhrade v Bratislave. Vždy tam nájdete kytičku, venček so stuhou vo farbách maďarskej trikolóry. A nielen pri tejto soche a nielen v Bratislave. Maďari majú dobrý zvyk nezabúdať na svoje korene. Aj keď sú to niekedy korene presadenej či domestifikovanej byliny ako v tomto prípade. Darmo, komu česť, tomu...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984