V mnohých krajinách OECD, a osobitne aj v krajinách s dlhou sociálnodemokratickou tradíciou, v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch došlo k zmene paradigmy od "zabezpečovania plnej zamestnanosti" k "zaisťovaniu schopnosti konkurovať".

Táto zmena paradigmy odráža zásadné ekonomické a spoločenské zmeny, medzi iným tiež:

Idea pokroku akoby zakódovaného vo veciach samých, predstava, že dejiny "sú" procesom nevyhnutného zlepšovania životných podmienok, už dávno stratila presvedčivosť. Dávno vieme, že vzostup i úpadok sú rovnako reálnymi možnosťami a závisí od nás, od našej vôle a schopnosti, ktorá z týchto možností sa stane skutočnosťou.

Práve uvedomovaním si...

"Všetky štáty sú si rovné, len niektoré sú si rovnejšie." Táto veta je asi najlepším úvodom do faktickej podoby vzťahov medzi štátmi. V tomto svete, kde formálna rovnosť sa kombinuje s faktickou nerovnosťou, je veľmi dôležité sa pýtať, čo vlastne motivuje konanie jednotlivých aktérov na medzinárodnej scéne, akým obrazom skutočnosti sa riadia. Toto je osobitne dôležité pre...

Úloha USA v súčasnom svete sa často opisuje termínom "hegemónia". Tento opis je v istom zmysle správny. Je pravda, že americká prevaha je dnes centrálnym faktom medzinárodnej politiky.

Vojensko-politická dimenzia tejto výpovede sa dá veľmi ľahko preveriť: dá sa o nejakom inom štáte tvrdiť, že náhly odsun jeho vojsk z ďalekého východu, z Perzského zálivu...

"Vyhliadky na občiansku vojnu" už dávnejšie nahradili akúkoľvek víziu "konca dejín" a namiesto nádeje, že aliancia demokracie a trhovej ekonomiky povedie k večnému mieru, ideme v ústrety svetu, ktorý je drásaný novými a novými konfliktmi.

Stručne, deväťdesiate roky ukázali, že optimistická eschatológia, ktorú formuloval Francis Fukuyama, bola len...

Identita národa a štátu sa potvrdzuje aj vzťahom k minulosti, nadväzujeme na ňu, vzpierame sa jej, pokúšame sa zabudnúť alebo vyvodiť z nej poučenia. História nás ovláda často aj tam, kde sa domnievame začínať akoby znovu, od úplného začiatku. Pri všetkom rešpekte k dejinám však nesmieme zabudnúť, že nie sme väzňami dejín, ale že za náš vzťah k minulosti sme zodpovední my sami...

Pojem rovnosť zdiskreditoval a zdevalvoval bývalý režim. Preto úlohou modernej ľavice na Slovensku i v ďalších transformujúcich sa štátoch je prehodnotiť tento pojem, vymedziť priestor a dištancovať sa od komunistického obsahu slova rovnosť. Osobitný dôraz musíme klásť na rovnosť príležitostí, ktorá napĺňa spolu s právnou, politickou a sociálnou rovnosťou obsah slova rovnosť v...

Keby sme našu dobu posudzovali podľa jej slov, tak by sme ju mohli pokojne nazvať aj dobou tolerancie. Vari ešte nikdy v dejinách sa toto slovo nepoužívalo tak často a s takou samozrejmosťou ako práve dnes. O náboženskej, politickej, kultúrnej, etnickej a rasovej tolerancii hovoria politici i kazatelia, povrchní publicisti i hlbokí myslitelia. O tolerancii hovoria dravci a...

O význame a povahe priateľstva básnici, teológovia, dokonca aj filozofi, napísali už tisícky strán. Oprávnene, predsa len práve jav priateľstva patrí k tomu, čo robí život znesiteľným a neraz dokonca k tomu, čo mu dáva zmysel. Starogrécky filozof Aristoteles dokonca priateľstvo považuje za silu, na ktorej sa môže obec, mesto a štát opierať aj v prípade núdze. Nepochybne je to...

Pojmové určenie politického môžeme získať len odkrytím a stanovením špecificky politických kategórií. Politické má totiž svoje vlastné kritériá, ktoré sú špecifickým spôsobom účinné voči rozličným, relatívne samostatným vecným oblastiam ľudského myslenia a konania, predovšetkým voči morálnemu, estetickému a ekonomickému. Politické musí teda spočívať vo vlastných posledných...

Bohumil Hrabal v jednej zo svojich poviedok spomína príbeh učiteľa základnej školy, ktorému žiačik presvedčivo odpovedal, že dvakrát dva je päť. Učiteľ použil všetku svoju pedagogickú šikovnosť, aby mu ukázal, že predsa to len nie je tak. Žiačik sa však nedal a trval na svojom, nepomohla ani trstenica. Zarazený učiteľ nakoniec ustupuje, odchádza do zborovne, tam si vytiahne...

Termín politická kultúra sa v posledných rokoch u nás používa veľmi často, hovorí sa o nej podobne, ako sa rozpráva napríklad o kultúre prejavu či jazykovej kultúre, o kultúre stolovania alebo správania. Často sa preto stretávame s výrazmi ako "nízka politická kultúra", "neprijateľná politická kultúra", "nedostatočná politická kultúra", alebo aj "politická nekultúrnosť". Naši...