Archív článkov

Po dvadsiatich rokoch je načase sa zamyslieť nad naším volebným systémom. Predchádzajúce parlamentné a regionálne voľby, ale aj ostatné prezidentské voľby, voľby do europarlamentu a do orgánov samosprávnych krajov odhalili viaceré problémové javy slovenského politického systému. Negatívom je dlhodobo nízka účasť voličov na hlasovaní. Ich zvyšujúci sa nezáujem o veci verejné...

Téma vlastenectva sa v súčasnosti stala najmä zásluhou legislatívnej iniciatívy Slovenskej národnej strany (návrh Zákona na podporu vlastenectva) v NR SR stredobodom mediálnej pozornosti. Verejné i politické diskusie o tejto téme boli aj v iných štátoch, ba podobný zákon je súčasťou ich právnych noriem a uplatňuje sa v každodennej realite občianskeho života.

...

Koncepčný a legislatívny rámec tejto civilizačnej výzvy sa v podmienkach Slovenskej republiky začal tvoriť po roku 1998 schválením zákonov o Agentúre na podporu vedy a techniky (2001), zákonom o vede a technike (2002), zákonom o Slovenskej akadémii vied (2002), zákonom o vysokých školách (2002). Po roku 2002 sa uvedené právne normy uvádzali s problémami do praxe, pričom...

Klasik vedy o politike R. Scrutona podal všeobecne akceptovanú duálnu typológiu štátu, ktorá rozlišuje poddanský a občiansky štát, pričom prvému priraďuje realizáciu demokracie „zhora“, teda od autoritatívnych mocenských aktérov na poli politiky, štátu a občianstva, a druhému demokraciu „zdola“, čiže od občanov ako dominantných nositeľov moci. Každý z týchto dvoch typov...

Azda najznámejším príkladom nevytvorenia konsenzu medzi straníckymi záujmami a záujmami voličov (občianskou verejnosťou) je problém tzv. nezaradených, resp. nezávislých poslancov v NR SR. Nezaradení (nezávislí) poslanci Treba poznamenať, že táto téma traumatizuje už niekoľko rokov politické strany i veľkú časť občianskej verejnosti na Slovensku. Nateraz sa nenašiel vhodný...

Veľmi nápadným javom v politickom živote Slovenskej republiky po roku 1992 je partokracia. Partokracia Tento jav, ktorý súvisí s nadraďovaním straníckeho princípu nad spoločenskými cieľmi, si všimol ako prvý Moise Ostragorski na začiatku 20. storočia, keď porovnával programové vyhlásenia liberálnych politických strán s praxou presadzovania všeobecných ideálov slobody a...

Slovenská politika sa pripravuje na ďalšie parlamentné voľby. V nich občania rozhodnú o tom, ktoré politické strany budú mať svojich zástupcov v NR SR. O tom, ktoré politické subjekty budú po voľbách zostavovať vládu a následne určovať smer politiky štátu, možno uvažovať len v hypotetickej rovine. Čo však možno vyjadriť už teraz, je postoj k niektorým problémom straníckeho...

Svet politiky v priestore postindustriálnej spoločnosti na konci 20. a začiatku nového storočia sa ocitol v dosť paradoxnej situácii. Na trhu s ideami zaznamenal na jednej strane nárast masovej produkcie ideologických mystifikácií a na strane druhej objavil viaceré vážne úvahy o konci dejín a politických ideológií.

Na ilustráciu toho, ako sa pojem...

Východiskom našej úvahy bude pripomenutie problematiky vzťahu medzi politikou a politickým vedomím, ktorá bola u nás dlhé roky zavalená ťažkým bremenom mlčania. Rok 1989 otvoril priestor na odhaľovanie porúch v tomto vzťahu, ako aj na skúmanie toho, ako sú politické javy viazané na sféru ľudského vedomia.

Rozhodujúce je, či človek tieto javy len...

Partokracia nie je záležitosťou len tých "druhých". Príklady na jej uplatňovanie nájdeme aj u nás, na našom milom Slovensku. Spomeňme v tejto súvislosti aspoň najvypuklejšie príklady partokratického správania sa súčasnej vládnej koalície.

Napriek účelovej novelizácii volebných pravidiel pred parlamentnými voľbami v roku 1998,...

Partokracia je relatívne nový jav v politike. Politologicky ju ako prvý pomenoval na začiatku 20. storočia Moise Ostragorski, ktorý si všimol, že činnosť časti vtedajších straníckych vodcov a vnútrostraníckych "klík" nezodpovedá prevládajúcim názorom na vymedzenie politickej strany ako dobrovoľného združenia ľudí usilujúcich sa presadiť všeobecné ideály slobody a...

Po relatívne bezproblémovom utvorení podmienok na prechod k demokracii v krajinách strednej a východnej Európy by bolo osudovou chybou domnievať sa, že ideologický zápas nášho storočia je prekonanou históriou a odteraz v tomto priestore prevládne moderná verzia politickej demokracie, ústiaca do koncepcie prirodzeného práva, t. j. ľudských práv a slobôd.

...

Ako uvádza F. Novosád v jednej svojej úvahe, "Tretiu cestu začali hlásať ľudia (etickí socialisti), ktorí si uvedomovali konfliktnosť a problémy kapitalizmu, neverili však, že existuje zásadné riešenie (…) Boli presvedčení, že kapitalizmus má isté "chronické choroby", je však potrebné naučiť sa s nimi žiť, teda donútiť ho politicky k istému režimu, ktorý by...

Aj keď celkom nesúhlasím so všetkými kritickými názormi na adresu politikov, ktoré sa už dlhší čas objavujú najmä v novinárskej obci, jednako sa mi zdá, že za prívlastkami typu „stádo vládne a stádo opozičné“, „politickí amatéri“, „politické teliatka“, „amatéri - intrigáni“ a pod. sa skrýva snaha upozorniť na ťažkosti spojené s profesionálnou profiláciou osobností pôsobiacich...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984