Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Archív článkov

Ľubo  Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP.

Vydal zbierky básní Keď...

Všední i nevšední život byl ke mně mnohokrát hodně štědrý; zásluhu jsem na tom měl pramalou. Po vyučení a po dělnické práci v ČKD Stalingrad a v jihlavském Motorpalu, na níž nedám dopustit, jsem nějaké roky působil v Československém svazu mládeže. Přes současnou ostrakizaci minulosti jsem si i odtud odnesl plnou nůši zážitků. Poznal jsem zpěváka srdci blízkého Waldemara...

Okrúhle jubileá Vavra Šrobára počas tri a pol roka boli a sú pre mňa príležitosťou zoznámiť sa s jeho životom a činnosťou. Začalo sa to v auguste tohto roku, kedy ubehlo 150 rokov od jeho narodenia a vyvrcholí v decembri 2020 – 70 rokov od jeho skonu. V roku 2018 si pripomenieme 100 rokov od jeho pozoruhodného národno-sociálneho vystúpenia na prvomájovom zhromaždení v...

Masaryk stále neznámy (1)

Záujem T. G. Masaryka o Slovákov najlepšie dokumentuje jeho spis Česká otázka, ktorý vyšiel prvýkrát v roku 1894. V diele venovanom českým dejinám, českej politike a potrebám aktuálnej situácie nielen českého, ale aj slovenského národa venuje celú tretinu diela Slovákom, slovenskému národu, slovenským postavám – najviac Jánovi...

Niektorí ľudia vedia len niekoľkými slovami takmer presne vystihnúť podstatu veci. Takým bol aj Tomáš Garrigue Masaryk, filozof, sociológ, politik, prvý prezident Československej republiky (7. 3. 1850 – 14. 9. 1937), ktorý o sebe napísal: „Nejvíc mne kritizovali ti, co mne nepoznali.“
                                         
Masaryk, od ktorého úmrtia uplynie...

Pražská Slovensko-česká scéna je volné sdružení většinou slovenských umělců působících a žijících v Česku. Domovskou adresu má scéna ve Slovenském domě v pražské Soukenické ulici, což je už druhým rokem existující a velmi agilní kulturní centrum představující Pražanům slovenskou kulturu. Počty koncertů, vernisáží a divadelních představení už dosahují řádu stovek. Kromě...

Slovo v poslednej dobe častejšie venuje pozornosť osobnosti Vavra Šrobára. Bezprostrednou príčinou je jubileum – 9. augusta (2017) ubehlo 150 rokov od jeho narodenia v Liskovej neďaleko Ružomberka. Písali sme o spomienke pri jeho hrobe na Ondrejskom cintoríne v Bratislave vo výročný deň narodenia.

Osobnosť štátnického rozmeru prekračujúcu hranice Slovenska si...

Osvald Zahradník (16. november 1932 – 16. august 2017) – divadelný dramatik, autor rozhlasových a televíznych hier, režisér a dramaturg. Vo svojich hrách sa venoval konfrontácií ilúzií a reality, citovej kríze, konfliktom s prostredím, rodinným problémom, ale aj témam vojny a Povstania.







Uverejňujeme rozhovor...

Dňa 14. augusta si pripomíname husársky kúsok československých legionárov – vojenské pripojenie Petržalky k Česko-Slovensku v roku 1919. Tento počin je spojený s menom tohoročného jubilanta, štátnika Vavra Šrobára. A takmer storočie sa spomína jeho meno aj na bratislavských mapách.

Cesta spájajúca Staré mesto bratislavské s novovybudovaným...

V slovenskom priestore sa udiali v 20. storočí viaceré radikálne štátno-režimové zmeny, s ktorými sa vyrovnávalo niekoľko generácií. Táto dejinná dynamika, v ktorej meniace sa generácie plávali, rozhodujúcim spôsobom vplývala na život a vedomie jednotlivých ľudí.

Ich životný osud a životná skúsenosť záviseli od doby ich zrodu a individuálneho...

Včera (9. 8. 2017) uplynulo 150 rokov od narodenia Vavra Šrobára. Pred časom som čo-to napísal o tejto osobnosti modernej slovenskej histórie (100-ročné (Česko)Slovensko a 150-ročný Vavro Šrobár). Mňa ako Petržalčana vedie k jeho pripomínaniu aj ďalšia skutočnosť. Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke vo svojom zaujatí pripomínať si bezprostrednú dejinnú atmosféru...

Albert Marenčin, prozaik, básnik, surrealista, kolážista, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, prekladateľ a kritik, sa 26. júla dožil deväťdesiatpäť rokov. Pri tejto príležitosti  vyberáme z archívu jeden z rozhovorov, ktorý poskytol Slovu a pripájame linky na ďalšie rozhovory a články v Slove.


Albert Marenčin s manželkou. Foto: Peter Lajčák


...

Neodvratne a nezvratne sa blíži storočnica slovenskej štátnopolitickej existencie. Rok 1918 zaniesol do politických máp sveta geografický pojem Slovensko. Podiel na úspešnom slovenskom príbehu majú viaceré osobnosti, zásluhy niektorých z nich sú aj kodifikované. Iných zase znevažované. Neprávom. Medzi zaznávané až prehliadané postavy z obdobia zrodu slovenskej štátnosti...

Pri nedožitej deväťdesiatke Miroslava Válka (17. júl 1927 Trnava – 21. január 1991 Bratislava) ponúkame čitateľom príspevky zo Slova, ktoré hodnotia jeho osobnosť politika aj básnika (odporúčame prečítať aj celé články.) A ako by to bolo, aby sme nepripomenuli aj jeho tvorbu – tentoraz básňami z debutovej zbierky Dotyky (1959).

Foto: Ivan Dubovský

SÚVISIACE:
...

Veľmi podrobná vynikajúca štúdia znalca života, diela a aj tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika od Pavla Kanisa uverejnená na pokračovanie na stránkach Slova „Existoval mýtus o Štefánikovi?“ ma podnietila napísať pár slov z iného pohľadu o vzťahu Slovákov a najmä o vzťahu úradníkov na teplých dobre platených miestečkách rôznych úradov k Štefánikovi.

...



Smrteľný politický vývin

PAVOL KANIS        Osobnosti    História


Uverejňujeme ako príspevok Slova k 137. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika (21. júla 1880) – dokončenie. 
Smrteľný politický vývin
 

Začiatkom tridsiatych rokov viaceré udalosti v Európe už jasne signalizovali, že...

Všetko sa to začalo vo Varšave pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď prvý riaditeľ Slovenského inštitútu Janko Budziňák usporiadal výstavu akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej (nar. 17. júna 1937). Na veľvyslanectve SR sme mali vtedy pár obrazov, z toho vo vestibule jednu z podôb stovežatého mesta, čo ostalo po federácii. V rezidencii veľvyslanca, ktorú sme prerobili zo...

Uverejňujeme ako príspevok Slova k 137. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika (21. júla 1880).

 


 Vznikanie tradície
 

Už v prvých dňoch po Štefánikovej smrti došlo k dvom dôležitým skutočnostiam. Kapitán Zapelloni, ktorý tragédiu vyšetroval, prišiel s dvoma hypotézami. Jeho nadriadený major Vece poslal správu vyššie s ...

Videozáznam z podujatia 13. 6. 2017 v Prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave.


 

Uverejňujeme ako príspevok Slova k 137. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika (21. júla 1880).

 



 Tragédia a lúčenie


Informáciu o tragickej udalosti v Bratislave dostali minister pre správu Slovenska Šrobár a hlavný veliteľ česko-slovenského vojska Piccione počas nedeľného obeda po slávnosti sadenia Lipy slobody v ...

Uverejňujeme ako príspevok Slova k 137. výročiu narodenia Milana Rastislava Štefánika (21. júla 1880).





Vo vedomí viacerých generácií v stredoeurópskom priestore je obsah a význam slov mýtus a mytológia spätý s bohatou literárnou produkciou Vojtecha Zamarovského. Najmä vďaka nej sa mohli Slováci a Česi zoznámiť s hrdinami a bohmi antických bájí, s ...


V mnohých slovenských galériách, múzeách a kaštieľoch sa stretávame s olejomaľbami zobrazujúcimi Máriu Teréziu, ale aj cisára Františka I. Štefana Lotrinského či Jozefa II. Veľmi sa podobajú, no predsa sa líšia, nejde teda o kópie. Vo Viedni na určité obdobie, povedzme pätnásť rokov, dvorný maliar (spočiatku Švéd Martin van Meytens) urobil oficiálny portrét, ktorý...

Nový spoločenský význam Bratislavy v polovici 18. storočia odštartoval v nej nebývalý stavebný boom. Mesto sa prudko rozvíjalo najmä v druhej polovici vlády Márie Terézie, keď už nebola finančne natoľko viazaná viesť obranné vojny o svoje dedičstvo. Škoda, že tieto zlaté časy trvali v našej metropole tak krátko. V Starom Meste si šľachta stavala paláce v barokovom,...

„Umelec musí byť vnútorne presvedčený, že cesta, ktorou sa vydal, je pre neho tá správna. A kým sa mu podarí dospieť tam, kam chce, uplynú nespočetné hodiny dní i prebdených nocí v ateliéri s rydlom v ruke a s bolesťou v chrbte. Sprevádzané momentmi radosti a pocitom úspechu, najmä však chvíľami plnými nepokoja, keď má človek dojem, že to, čo hľadá, je niekde na dosah, a v tom sa tá predstava...

Zmluva, ktorú podpísali predstavitelia občianskeho a komunistického odboja v decembri 1943 v bratislavskom byte Mateja Joska na Gajovej ulici, vstúpila do dejín pod názvom Vianočná dohoda. Deklarovala prípravu ozbrojeného povstania slovenského ľudu proti fašizmu i domácim pomáhačom, povojnové začlenenie Slovenska do Československej republiky a demokratickú orientáciu...

Stránky

Autor