Archív článkov

Milý Vinco,
píšem Ti gratulačnú kartu, lebo iba veľká pýcha môže tvrdiť, že vie, čo nevie.
     Neviem, či si, kde si, ale viem, že by si mal byť tu. Ak už nie fyzicky – lebo naša návšteva v tomto pozemskom  bytí je nám určená a ohraničená –, tak by si tu mal byť ako onen kazateľ, ktorý vyhmatol zmysel aj v tej naoko najnezmyselnejšej bytosti. Aby nám nebolo: „...

Najznámejším Slovákom v politike bol Alexander Dubček.

Podľa prieskumu Slovenského štatistického úradu, ktorého výsledok oznámili novi­ny 1. septembra 1992, Dubčekovi vyjadrilo podporu 14,2 percenta opýtaných, druhým v poradí bol Vladimír Mečiar s 8,5 percentami, Michal Kováč sa ocitol hlboko vzadu s podporou pod 3 percentá – spolu s...


Demokracia v nebohatých krajinách EÚ má problém: ako vysvetliť ľuďom, že majú slobodu a dôstojnosť, keď ju de facto nemajú. Ako im vysvetliť, že sú dôstojné bytosti? Keď vojdú do nemocnice alebo do inej verejnej inštitúcie, ľahko zistia, že to tak nie je."...


Bolo pred Vianocami a zavolala mi Janka (dcéra Mira Procházku a Maríny Kráľovičovej). Že prečítala do telefónu moju recenziu Jurajovi, že bol dojatý (on!) a či by som sa mu neozvala. Pravdaže, rada. Hlas mal stále optimistický, len si to trochu vybavoval so svojou haksňou, zlomil si ju v krčku a operovať ho nemohli. Nasmiala som sa, hoci išlo o vážne veci. Ale Juraj Slezáček aj o tom...

Mala som rada také rána: kráčam do práce a pán Machata zhrabuje opadané lístie. Po ulici kráčajú dvaja chlapi a pýtajú sa: „Nescete hnúj?“ On im tým svojím neopakovateľným hlasom odpovie: „Nie, ďakujem.“ Zastanú. Na okamih zamrú. A ten jeden potom: „Pančucha! Né, dočkajte, Bolebruch!“ hľadá v pamäti meno hrdinu z Červeného vína – to je neisté, hlas absolútne istý....

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984