Reklama
Reklama

Archív článkov

Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, na snímke, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický...

Úsilím autora tejto knihy bolo preniknúť do myšlienkovej podstaty básnickej tvorby Jána Šimonoviča, básnika z okruhu tvorcov patriacich k Trnavskej skupine, ktorí výrazným spôsobom určovali tvár slovenskej poézie druhej polovice dvadsiateho storočia. Dalimír Hajko sústredil svoju pozornosť na rad nových kontextov Šimonovičových veršov, Šimonovičov básnický svet...

Nedávno som našiel v nejakej verejnej polici prvé vydanie knihy Ladislava Fuksa: Pán Theodor Mundstock (1963). Mám ju doma a po rokoch som si ju prečítal znova a znova ma uchvátila. Napísal ju ako 40-ročný a bol to jeho debut a nie hocaký. Bol preložený do mnohých jazykov a autor sa stal jedným z najznámejších a najprekladanejších českých a európskych spisovateľov....

Meno človeka, bez ktorého si dejiny umenia dnes už nemožno predstaviť. Či si o ňom ktokoľvek myslí to či ono, jeho meno sa skrátka nedá nespomenúť, zvlášť v kontexte novodobého výtvarného umenia a kultúry. Keď, tak len s veľkou dávkou ignorancie. Je jedno, či sú jeho zásluhy preceňované, podceňované alebo zaznávané. Jeho umelecké posolstvo sa však nedá relativizovať....

Pre slovenské výtvarné umenie ide o výnimočného autora, ktorý nie raz prekvapil svojou mnohovrstevnosťou. No napriek všetkému – z teoretického hľadiska – vyskytuje sa okolo neho jeden nedostatočne analyzovaný problém, ba aj konflikt. Je to naozaj zložité, lebo na Slovensku vo výtvarnej teórii o slovenskom výtvarnom umení málokto dosiaľ vie, čo je to slovenské výtvarné...

Na Vysoké škole hotelové v Praze 8 – Kobylisích přejmenovali koncem března 2019 školní knihovnu na „Knihovnu Dr. Jaroslava Holoubka“ a odhalili jeho bustu, dílo ak. soch. Ladislava Janoucha. Byl jsem pozván a chvíle tam strávené – se skvělým cateringem, jaký umějí připravit pro gurmány jenom opravdoví mistři a jejich studenti, mi před očima běžel život a práce mého...

„Preklčoval, prekliesnil som si cestu primerane svojim silám. Neočakával som za prácu odmeny a uznania, trápilo ma čosi iné. Chcel som prírodu a ľudí v nej ukázať ako zdravých, nie takých, kde skromnosť bola zamenená za biednosť, duševnú skleslosť, stáročia utrpenia za podlomenosť a z nej vyplývajúcu pasivitu, mäkkosť a citovosť srdca za slabosť. To mi nedalo pokoja,...

Milan Rastislav Štefánik je nesporne jednou z najčastejšie spomínaných osobností v jubilejnom roku 2018 v rôznych súvislostiach, v rôznych médiách. Zaujímavo pôsobí fakt, že prvý román o ňom vyšiel v r. 1928 z pera L. N. Zvěřinu pod názvom Milan Rastislav Štefánik. Román československého hrdiny. A až po dlhej odmlke vychádzajú hneď dva romány o tejto výnimočnej postave...

Zomrel Pavel Dvořák (13. 5. 1937 – 21. 12. 2018), historik, novinár a publicista, spisovateľ, autor a moderátor televíznych seriálov o histórii. Venoval sa dejinám strednej Európy, Slovenska i Bratislavy od praveku prakticky až do súčasnosti. Pavel Dvořák bol aj dlhoročným spolupracovníkom Nového slova, kde na poslednej strane uverejňoval na pokračovanie viaceré svoje...

„Koľko je vecí, ktoré sme nevideli, / ktoré neuvidíme / a pred koľkými sme iba slepcami...“ (Miroslav Válek: Skľúčenosť, zbierka Milovanie v husej koži). „No koľkí z nás / sú opravdiví rybári / Koľkí z nás / suchou nohou z vody vystúpia /aby na Zemi sa zamočili /od vlasov/ až po členky“ (Jaroslav Rezník: S vodou na jazyku z rovnomennej zbierky).

...

V ostatnom čase akoby sa pretrhlo vrece s dokumentmi mapujúcimi našu nedávnu minulosť. Bohužiaľ, značná časť týchto filmových opusov spĺňa označenie trápne politické agitky, ako napríklad tie spod režisérskej taktovky trojice Zuzana Piussi Od Fica do Fica, Tereza Nvotová Mečiar či Mariana Čengel Solčanská Únos. Aj preto je veľmi dobré, že éra angažovanej kinematografie...

Väčšina Slovákov pozná umenie Stana Dančiaka z jeho dlhoročného pôsobenia na bratislavskej Novej scéne a v činohre SND, počúvala ho z rozhlasu, vídavala v televízii a vo filmoch. Chcem sa pri príležitosti jeho odchodu do večnosti pristaviť teraz pri jeho umeleckých počiatkoch v Štúdiu VŠMU, na Malej scéne DPOH a v Divadle na korze. Tento jeho impozantný vstup do...

Je známe, že hodnota tvorby nezaniká v čase a s časom, pretože je nad ním, a teda aj interpretácia tejto tvorby má právo na prehlbovanie a prekračovanie dosiahnutého stupňa poznania.

To je fakt, na ktorý sa snažil upriamiť svoju pozornosť a o čo sa usiloval vo svojej tvorbe maliar Peter Romaňák (17. 8. 1932 Ľubica, okr. Kežmarok). Žiaľ, v ...

Na verše z básne Chci to slyšet si iste spomenie každý, kto poznal slovenského básnika a blízkeho spolupracovníka týždenníka Nové slovo a následne Slova – Vojtecha Kondróta.

Na dně každé písně,
i té nejsmutnějsí,
na dně každé sklenky
něco tiše cinká.

Někdy víc
a jindy jenom málo.

Chci to slyšet
...

Vďaka koncentrovanému úsiliu autora, a po jeho skone v čase „duklianskeho“ konfliktu aj rodiny sochára Jána Kulicha, vznikla stála expozícia na Ľupčianskom hrade (2013) a v roku 2015 aj Galéria Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine, rodisku umelca. Od 3. mája tohto roku ponúka GJK nový tvar svojej stálej expozície. Doterajšiu folklórnu zameranosť prezentuje v súčasnosti ako...

„Osmičky“, dokonca s adjektívom osudové, sú obľúbeným číslom výkladu našich dejín. Najobľúbenejšia osmička je osemnástka z dvadsiateho storočia. V roku 1918 vzniklo Česko-Slovensko – väčšinou svojej existencie zvané Československo. Osmičku obľubujú Slováci i Česi a napriek tomu, že spoločný štát už štvrťstoročie neexistuje, obidva národy usilovne (mieru úsilia nehodnotím...

Sedemnásť rokov po Mináčovej smrti vychádza monografia literárneho vedca Pavla Matejoviča Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu druhej polovice 20. storočia (2013). Päťdesiatnik Matejovič v nej skúma Mináča prozaika, Mináča publicistu a esejistu a napokon aj Mináča-politika na naše pomery precízne. „Pracuje s jemnými analytickými nástrojmi a so subtílnymi...

Vo Francúzskom inštitúte v Bratislave v utorok 17. októbra  otvorili výstavu diel Jozefa Jankoviča, ktorému pri tejto príležitosti udelili cenu Imra Weinera Kráľa in memoriam. Výstava potrvá do 17. novembra  2017.

Jozef Jankovič patril od šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia k výrazným osobnostiam povojnového slovenského výtvarného umenia...

Okrúhle jubileá Vavra Šrobára počas tri a pol roka boli a sú pre mňa príležitosťou zoznámiť sa s jeho životom a činnosťou. Začalo sa to v auguste tohto roku, kedy ubehlo 150 rokov od jeho narodenia a vyvrcholí v decembri 2020 – 70 rokov od jeho skonu. V roku 2018 si pripomenieme 100 rokov od jeho pozoruhodného národno-sociálneho vystúpenia na prvomájovom zhromaždení v...

Pražská Slovensko-česká scéna je volné sdružení většinou slovenských umělců působících a žijících v Česku. Domovskou adresu má scéna ve Slovenském domě v pražské Soukenické ulici, což je už druhým rokem existující a velmi agilní kulturní centrum představující Pražanům slovenskou kulturu. Počty koncertů, vernisáží a divadelních představení už dosahují řádu stovek. Kromě...

Pri nedožitej deväťdesiatke Miroslava Válka (17. júl 1927 Trnava – 21. január 1991 Bratislava) ponúkame čitateľom príspevky zo Slova, ktoré hodnotia jeho osobnosť politika aj básnika (odporúčame prečítať aj celé články.) A ako by to bolo, aby sme nepripomenuli aj jeho tvorbu – tentoraz básňami z debutovej zbierky Dotyky (1959).

Foto: Ivan Dubovský

SÚVISIACE:
...

Všetko sa to začalo vo Varšave pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď prvý riaditeľ Slovenského inštitútu Janko Budziňák usporiadal výstavu akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej (nar. 17. júna 1937). Na veľvyslanectve SR sme mali vtedy pár obrazov, z toho vo vestibule jednu z podôb stovežatého mesta, čo ostalo po federácii. V rezidencii veľvyslanca, ktorú sme prerobili zo...

„Umelec musí byť vnútorne presvedčený, že cesta, ktorou sa vydal, je pre neho tá správna. A kým sa mu podarí dospieť tam, kam chce, uplynú nespočetné hodiny dní i prebdených nocí v ateliéri s rydlom v ruke a s bolesťou v chrbte. Sprevádzané momentmi radosti a pocitom úspechu, najmä však chvíľami plnými nepokoja, keď má človek dojem, že to, čo hľadá, je niekde na dosah, a v tom sa tá predstava...

Miroslav Válek
(17. júl 1927, Trnava – 27. január 1991, Bratislava)

Foto: Ivan Dubovský

Básnik Ján Buzássy si dnes takto zaspomínal na prvé stretnutie s Miroslavom Válkom: „On ma dostal na starosť, bol vtedy redaktorom v Mladých letách. Ešte kým som mu dal prečítať nejaké básničky, hovorím, že mám také priezvisko, no, či si nemám dať pseudonym...

Smrť je len nenávratno,
iba zabudnutie je koniec života.
                   Ladislav Novomeský
 

Lukáš Perný: Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike, Spoločnosť Ladislava Novomeského, 2017, 140 strán


Mnohí by boli radi, ak by sa na Novomeského a jeho súdruhov zabudlo; chvalabohu, nie je tomu tak...

Stránky

Autor