Reklama
Reklama

Archív článkov

Práve keď som dokončoval rozhovor S Pavlom Kanisom o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako jednom z horúcich kandidátov na titul Najväčší Slovák, zatúlal som sa do Spišskej Belej. Náhodou som sa dozvedel, že tam kedysi stála socha tohto nášho národného hrdinu, no v čase normalizácie nadobro zmizla. O niekoľko dní mu tam však odhalia celkom novú.

...
O pôsobení Štefánika v prvej svetovej vojny v prospech vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov hovoríme s filozofom, historikom, právnikom, niekdajším podpredsedom SDĽ a dvojnásobným ministrom obrany SR PAVLOM KANISOM, ktorý predložil ďalšie argumenty v prospech toho, aby slávny rodák spod Bradla zvíťazil v mediálnej súťaži Najväčší Slovák.

Stane sa Milan Rastislav Štefánik...
O tom, že sa Milan Rastislav Štefánik v mediálnej súťaži Najväčší Slovák dostane spolu s ďalšími deviatimi kandidátmi do druhého kola, asi nik nepochyboval. Prečo? O tom sme sa porozprávali s filozofom, historikom, právnikom, niekdajším podpredsedom Strany demokratickej ľavice a ministrom obrany SR v roku 1994 a v rokoch 1998 až 2001 PAVLOM KANISOM.




Ako...

V Ústave SR nájdeme iba dve konkrétne mená. V Preambule pri odkaze na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo nášho národa. Zaslúžia si bratia Cyril, resp. Konštantín a  Metod, aby sme ich v rámci televíznej ankety považovali na najväčších Slovákov? Na túto tému sme sa porozprávali s PhDr. MILANOM ČÁKYM, CSc. docentom na Katedre politických vied FSV Univerzity sv. Cyrila a...

S odborníkom na slovenské stredoveké dejiny a spoločenský vývoj PhDr. MILANOM ČÁKYM, CSc., docentom na Katedre politických vied FSV Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, hovoríme o jediných dvoch osobnostiach neslovenského pôvodu, ktoré sa dostali do top desiatky ankety projektu RTVS.

Zaslúžia si títo dvaja bratia,  Metod a Cyril, či...

S odborníkom na slovenské a stredoeurópske dejiny 19. a 20. storočia v oblasti politiky, hospodárstva a sociálnych otázok PhDr. ROMANOM HOLECOM, DrSc., profesorom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV, hovoríme o Andrejovi Hlinkovi po vzniku Československej republiky a o jeho koketovaní s nemeckým...

S odborníkom na slovenské a stredoeurópske dejiny 19. a 20. storočia v oblasti politiky, hospodárstva a sociálnych otázok PhDr. ROMANOM HOLECOM, DrSC., profesorom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV, hovoríme o projekte RTVS Najväčší Slovák. Zaslúži si Andrej Hlinka miesto medzi desiatimi...

S vedeckou pracovníčkou Historického ústavu SAV PhDr. DANIELOU KODAJOVOU, PhD., odborníčkou na slovenské dejiny 19. storočia, nacionalizmus, národné slávnosti a ženskú otázku o Ľudovítovi Štúrovi v revolúcii 1848 – 1849 a po nej, o jeho údajnom antisemitizme a jedinej životnej láske.

Stane sa Ľudovít Štúr najväčším Slovákom? I.

(Dokončenie)
 ...

S vedeckou pracovníčkou Historického ústavu SAV PhDr. DANIELOU KODAJOVOU, PhD., odborníčkou na slovenské dejiny 19. storočia, nacionalizmus, národné slávnosti a ženskú otázku, hovoríme o  projekte RTVS Najväčší Slovák. Môže byť prirodzený vodca štúrovskej generácie aj vzorom pre dnešných mladých mužov? Teda okrem starostlivo pristrihnutej brady, ktorá sa po desaťročiach...

Pred sto rokmi sa definitívne vyčlenili slovenskí sociálni demokrati od svojej materskej uhorskej strany a vzápätí sa zlúčili s českými kolegami. Československá sociálnodemokratická strana robotnícka (ČSSDSR) v prvých parlamentných voľbách v ČSR v apríli 1920 zvíťazila a jej predstaviteľ Vlastimil Tusar sa stal opäť premiérom.

Zo Slovákov mal...

Tak kto sa stane najväčším Slovákom? RTVS rozbieha podľa vzoru BBC projekt na niekoľko mesiacov. Začína však veľmi nešťastne, okrem Alexandra Dubčeka zatiaľ ponúka divákom, ktorí budú hlasovať, Máriu Teréziu a Jozefa Tisa.

Osvietenská panovníčka urobila veľa pre rozmach centralistickej habsburskej monarchie, aj pre Pressburg, kam často...

Na verše z básne Chci to slyšet si iste spomenie každý, kto poznal slovenského básnika a blízkeho spolupracovníka týždenníka Nové slovo a následne Slova – Vojtecha Kondróta.

Na dně každé písně,
i té nejsmutnějsí,
na dně každé sklenky
něco tiše cinká.

Někdy víc
a jindy jenom málo.

Chci to slyšet
...

Dôsledky februárového mocenského prelomu v Prahe
sa čoskoro prejavili aj v Bratislave. Na zasadnutí
Slovenskej národnej rady 12. marca 1948 zvolili
za jej predsedu Karola Šmidkeho. Do funkcie nastúpil
s veľkým odhodlaním a s presvedčením, že na čele
vrcholného slovenského orgánu pomôže vytvoriť
podmienky pre prácu a šťastný život občanov....

Červená armáda po veľkej ofenzíve oslobodila
31. marca 1945 mesto pod Zoborom.
Tým sa skončila významná –
ilegálna, povstalecká a opäť ilegálna
etapa života Karola Šmidkeho.

 



Prvá časť: Karol Šmidke - Z buriča poslanec a odbojár (1)
Druhá časť: Karol Šmidke – Misia v srdci Povstania (2)

...

V druhej polovici roka 1943 nastala z medzinárodného
i vnútropolitického hľadiska priaznivejšia situácia
pre zjednotenie protifašistického hnutia na Slovensku.
Na jeseň sa vďaka iniciatíve členov piateho ústredného
vedenia KSS vytvorila ilegálna Slovenská národná rada.
Bola v historickom poradí tretia – po Hurbanovej
z meruôsmych rokov a ...

Minulý rok sme si pripomenuli hneď dve výročia Karola Šmidkeho
– 120 rokov od jeho narodenia a 65 od jeho záhadnej smrti.
Bol popredný organizátor protifašistického hnutia, jeden
zo šiestich autorov Vianočnej dohody, ktorí ako členovia
ilegálnej Slovenskej národnej rady koordinovali prípravy SNP.

Po auguste 1944 sa stal spolu s Vavrom Šrobárom
predsedom...

Napriek beznádejne upršanému a hmlistému dňu sa 10. januára 2018 na úzkych chodníčkoch malého cintorína za Kostolom svätých Kozmu a Damiána tlačilo asi päť desiatok členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Klubu Nového slova. Prišli si uctiť pamiatku muža, ktorý sa neďaleko odtiaľ narodil pred 105 rokmi a tu v Dúbravke mu pred 26 rokmi našli aj miesto...


V mnohých slovenských galériách, múzeách a kaštieľoch sa stretávame s olejomaľbami zobrazujúcimi Máriu Teréziu, ale aj cisára Františka I. Štefana Lotrinského či Jozefa II. Veľmi sa podobajú, no predsa sa líšia, nejde teda o kópie. Vo Viedni na určité obdobie, povedzme pätnásť rokov, dvorný maliar (spočiatku Švéd Martin van Meytens) urobil oficiálny portrét, ktorý...

Nový spoločenský význam Bratislavy v polovici 18. storočia odštartoval v nej nebývalý stavebný boom. Mesto sa prudko rozvíjalo najmä v druhej polovici vlády Márie Terézie, keď už nebola finančne natoľko viazaná viesť obranné vojny o svoje dedičstvo. Škoda, že tieto zlaté časy trvali v našej metropole tak krátko. V Starom Meste si šľachta stavala paláce v barokovom,...

Na pompézne slávnosti koncom júna 1741 ľudia ešte dlho spomínali. O to viac, že najbližšia korunovácia sa v Bratislave konala takmer až o pol storočie – 15. novembra 1790 uvedením Leopolda II. na uhorský trón. Mária Terézia totiž vládla rovných štyridsať rokov a jej syn, Leopoldov šetrný starší brat Jozef II. odmietal túto parádu. Preto ho v Uhorsku prezývali „kráľ v ...

Uhorskú korunu, známejšiu pod názvom Svätoštefanská koruna, podľa legendy priniesli z nebies anjeli a nasadili ju na hlavu prvého kráľa z rodu Arpádovcov – Štefana I. Pred pokrstením sa volal Vajk a v rokoch 995 až 997 bol kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva začleneného do rodiaceho sa Uhorska. Už v roku 1083 ho cirkev na popud kráľa Ladislava I. vyhlásila za svätého. V...

Pred tristo rokmi – 13. mája 1717 – prvý raz svetlo sveta uvidela maličká arcivojvodkyňa Mária Terézia. Jej otec rímsko-nemecký cisár Karol VI. vtedy ešte veril, že bude nasledovať aj syn, mužský následník. Narodili sa mu zase len dve dcéry. Cestu na trón mala vďaka Pragmatickej sankcie naša jubilantka otvorenú. 

Ako bolo u Habsburgovcov...

Po tieto dni si stredoeurópske krajiny pripomínajú významné výročie jedinej ženy ako najvyššej predstaviteľky niekdajšej habsburskej monarchie. Pred tristo rokmi sa 13. mája 1717 o pol ôsmej ráno narodila vo viedenskom paláci Hofburg najstaršia dcéra cisára Karola VI. a Alžbety Kristíny Brunšvickej. Ešte v ten deň ju pokrstili ako Máriu Teréziu Walburgu Amáliu Kristínu...

Keď v lete 1836 Ľudovít Štúr prvý raz v rámci prázdninovej cesty zavítal do dediny Hlboké neďaleko Senice, netušil, že sa tu o sedem rokov stane farárom takmer na polstoročie jeho najväčší priateľ Jozef Miloslav Hurban. Krátko po tom, ako sa vtedy ešte slobodný Hurban nasťahoval do miestnej fary, 11. júla 1843 sem na niekoľkodňový pobyt pozval Štúra, o šesť rokov staršieho konškoláka z ...
Od januára 2015 do januára 2016 sa po celom Slovensku organizovali podujatia späté s Rokom Ľudovíta Štúra, ktorý pri príležitosti 200. výročia narodenia tohto veľkého Slováka vyhlásila druhá vláda Roberta Fica. V prvej časti sme sa venovali historickým koreňom štúrovskej rodiny. Navštívili sme Uhrovec, Trenčín a iné slovenské mestá. Teraz sa vrátime do Beckova a Bratislavy.

SÚVISIACE...

Stránky