Reklama
Reklama

Archív článkov

Z vysokej školy si nepamätám nikoho takého oddaného politike a socializmu, ako bol Jaro Lajda. Kupoval si denne Pravdu, nosil ju v diplomatickom kufríku a čítal aj také kydáky, ako boli úvodníky. Neraz som si ho za to doberala a on mi neraz za to vynadal: si povinná to sledovať, študuješ novinárstvo! Brala som to z pleca na plece a Jara to hrozne poburovalo. A tie hádky...

Je skoré popoludnie, fučíme s Petrom Holkom do kopca, ideme si k Petrovi Jarošovi vymieňať nové knihy. Stretli sme sa v trolejbuse, obaja ovešaní nákladom zvoníme pri bráničke, chvíľku sa nič nedeje, iba pes od naproti sa mece pri plote, vzápätí rozšteká susedného huskyho. Do brechotu počujeme známy mužný bas:

„Peter? Musíš strčiť ruku za...

Tvár tohto muža poznal v Československu každý. Ale kým bol ten muž, ktorého život sa podobá antickej dráme? Kým bol Gustáv Husák?





Pred štyrmi rokmi nám dovolil jeho syn Vladimír na Klube Nového slova nazrieť do otcových listov jeho mame. Boli to listy z väzenia a do väzenia. Boli to listy, ktoré ich navzájom držali nad vodou. Boli to listy dvoch...

Albert Marenčin, prozaik, básnik, surrealista, kolážista, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, prekladateľ a kritik, sa 26. júla dožil deväťdesiatpäť rokov. Pri tejto príležitosti  vyberáme z archívu jeden z rozhovorov, ktorý poskytol Slovu a pripájame linky na ďalšie rozhovory a články v Slove.


Albert Marenčin s manželkou. Foto: Peter Lajčák


...

Miroslav Válek
(17. júl 1927, Trnava – 27. január 1991, Bratislava)

Foto: Ivan Dubovský

Básnik Ján Buzássy si dnes takto zaspomínal na prvé stretnutie s Miroslavom Válkom: „On ma dostal na starosť, bol vtedy redaktorom v Mladých letách. Ešte kým som mu dal prečítať nejaké básničky, hovorím, že mám také priezvisko, no, či si nemám dať pseudonym...

Marenčin PT, Tomáš Černák, Martin Mocko: Husák v odboji a SNP 1938 – 1945 a kaviareň Berlinka (5. 4. 2017). Plná. Okrem autorov, (obaja sú to mladí muži), historici Robert Letz, Ivan Kamenec a filmový kritik Pavol Branko – autori si ho vybrali, aby knihu uviedol. „Ilegalita s ľudskou tvárou, to je presná charakteristika, ktorú som si v tej knihe všimol,“ povedal. Napriek...

Milý Vinco,
píšem Ti gratulačnú kartu, lebo iba veľká pýcha môže tvrdiť, že vie, čo nevie.
     Neviem, či si, kde si, ale viem, že by si mal byť tu. Ak už nie fyzicky – lebo naša návšteva v tomto pozemskom  bytí je nám určená a ohraničená –, tak by si tu mal byť ako onen kazateľ, ktorý vyhmatol zmysel aj v tej naoko najnezmyselnejšej bytosti. Aby nám nebolo: „...

Najznámejším Slovákom v politike bol Alexander Dubček.

Podľa prieskumu Slovenského štatistického úradu, ktorého výsledok oznámili novi­ny 1. septembra 1992, Dubčekovi vyjadrilo podporu 14,2 percenta opýtaných, druhým v poradí bol Vladimír Mečiar s 8,5 percentami, Michal Kováč sa ocitol hlboko vzadu s podporou pod 3 percentá – spolu s...


Demokracia v nebohatých krajinách EÚ má problém: ako vysvetliť ľuďom, že majú slobodu a dôstojnosť, keď ju de facto nemajú. Ako im vysvetliť, že sú dôstojné bytosti? Keď vojdú do nemocnice alebo do inej verejnej inštitúcie, ľahko zistia, že to tak nie je."...


Bolo pred Vianocami a zavolala mi Janka (dcéra Mira Procházku a Maríny Kráľovičovej). Že prečítala do telefónu moju recenziu Jurajovi, že bol dojatý (on!) a či by som sa mu neozvala. Pravdaže, rada. Hlas mal stále optimistický, len si to trochu vybavoval so svojou haksňou, zlomil si ju v krčku a operovať ho nemohli. Nasmiala som sa, hoci išlo o vážne veci. Ale Juraj Slezáček aj o tom...

Mala som rada také rána: kráčam do práce a pán Machata zhrabuje opadané lístie. Po ulici kráčajú dvaja chlapi a pýtajú sa: „Nescete hnúj?“ On im tým svojím neopakovateľným hlasom odpovie: „Nie, ďakujem.“ Zastanú. Na okamih zamrú. A ten jeden potom: „Pančucha! Né, dočkajte, Bolebruch!“ hľadá v pamäti meno hrdinu z Červeného vína – to je neisté, hlas absolútne istý....

„Prehrať niekedy môže znamenať víťazstvo.“

Niet na Slovensku intelektuála, ktorý by pevnejšie a neochvejnejšie stál na tradícii a hodnotách konzervativizmu. A ktorý by vzbudzoval také vyhranené emócie: ľavicoví liberáli sa až otriasajú hnusom už len pri vyslovení jeho mena, tobôž nad jeho názormi, a – to je pozoruhodnejšie – na meno mu nevedia...

Píšem Ti, Drahoš, a viem, že to už nikdy čítať nebudeš.

Ale sú tu Tvoji blízki. A chcem, aby vedeli, že nie sú so svojím zármutkom sami. Že nie celý svet vyznáva bahno, ktoré sa vyvalilo po oznámení o Tvojej smrti.

Tvoji blízki  vedia,...


Kúpila som dnes štyri hrubé sviečky – žltú, oranžovú, bielu a zelenú. K tomu zväzoček červených. Lebo takto farebne si ho predstavujem. Zapálila som ich a v tom mihotavom plameni ešte cítim ducha chlapca, ktorý odišiel skôr, ako stihol zostarnúť. Počujem jeho hlas, vidím tú šticu vlasov ako drôtená kefa, ten úsmev v stále chlapčenskej tvári. Ako vtedy pred...

„Často sa vyjadrujete k téme Gustáv Husák. Prečo nie je hlasnejšie počuť historikov, aspoň pri takýchto výročiach?“

Ján Čarnogurský: „Myslím si, že historici sú pod tlakom politickej korektnosti, ktorá vyžaduje nadávanie na Husáka. A keďže ja som slobodný od každej politickej korektnosti vždy a všade, mňa sa to netýka.“

...

Zomrel Jano Lenčo. Naposledy mi povedal, aby som tú návštevu do Žiliny neodkladala, lebo on už zomrie. Fakt vedel šokovať. Na jemu venovanom večierku PENu vážne vyhlásil, že je komunista. Jano to nemyslel ako príslušnosť k nejakej partaji. Bol zo strany vyhodený, dvadsať rokov „nemohol“, potom prijal ospravedlnenie a vrátené členstvo, do SDĽ sa nepreregistroval, lebo tomu projektu neveril,...