Archív článkov
Posledné interview s Alexandrom Dubčekom, ktoré vyšlo až po jeho smrti vo významnom hamburskom časopise Merian. Máme ešte v živej pamäti skandovanie „Nech žije Havel!“ a „Nech žije Dubček!“, ktoré sa ozývalo v novembri 1989 v Prahe. Vtedy ste boli národní hrdinovia. Dnes, o tri roky neskôr, už spoločný štát Čechov a Slovákov prestáva existovať. Václav Havel odstúpil – stali...
Z Hamburgu sa mi (začiatkom roka 1988 - pozn. red.) ozval Thomas Höpker. Pracoval vtedy ako art director nemeckého časopisu Stern. „Vieš, že tohto roku bude dvadsiate výročie, čo vás obsadili Rusi. Myslíš, že by sa ti podarilo nafotografovať pre Stern reportáž, ako žije Alexander Dubček?“ spýtal sa ma. Zmeravel som. Chvíľu som nevedel odpovedať. „Veľmi zle ťa počujem. Zavolám...
Prečo dodnes stovky neznámych ľudí zapaľujú sviečky na Dubčekovom hrobe, keď z tých ľudí určite len málokto banuje za komunizmom? Tí starší si možno spomínajú na Dubčekov moskovský vzdych, pri ktorom – keď zaznel z rádia – nám všetkým, čo sme to v auguste 1968 prežívali, stislo srdce, pretože vojakmi varšavského paktu zajatý, do Moskvy deportovaný a na živote ohrozovaný...
Sú ešte otvorené jazvy z rokov 1968 až 1989?
Je ich mnoho. Nerád na ne spomínam. Čas rany hojí. Ale ak sa ľudia ešte aj dnes vracajú k tej minulosti, vravím im: „Prosím vás, radšej sa dívajme a hýbme dopredu, pretože ináč neurobíme ani krok.“ Ľudia mi však tvrdia: „A to hovoríte vy, človek, ktorý musel zažiť toľko poníženia a dvadsať rokov beznádeje?!“ A ja im...