Reklama
Reklama

Archív článkov

Vtedy ešte nemohol tušiť, že sa z plnenia chlapčenskej túžby bude tešiť iba šesť rokov, pokým mu nemilosrdná ruka reálnej politiky nepristrihne krídla. V roku 1948 ho v hodnosti kapitána letectva vylúčili z armády, pretože vraj „nenašiel kladný pomer k ľudovodemokratickému zriadeniu“. Už si niky nesadol za riadenie lietadla, ani do „čmeliaka“ ho nechceli pustiť: „Čo keby si...

V dejinách Ruska ich bol vždy dostatok a za minulosťou nezaostáva ani súčasnosť. Spoločnosť im vymedzila vrtkavé a nie vždy presne definované miesto. V jej hierarchickej štruktúre vystupovali a vystupujú ako liečitelia, dobrodruhovia, či pochabí „pomätenci v Kristu“.

Wolf Messing bol jednoznačne veľkým indivíduom. V Rusku mu vlani venovali viacero...

Spoločnosťou, vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi a ich rozličným delením sa zaoberali filozofi už od antiky. Postupne sa na tento predmet analýzy sústreďovali z rôznych aspektov. Svojim učením, formulovaním názorov a koncipovaním záverov k tejto téme výrazne prispel nemecký filozof Immanuel Kant (1724 – 1804).

Nevenoval sa tomu ako prvý a určite ani nie...

V Bratislave v minulosti pôsobili viacerí významní hudobníci. Má však len dvoch renomovanejších klasických skladateľov, ktorí sa tu aj narodili. Menej známym je neskôr vo Viedni pôsobiaci Franz Schmidt, ktorého pamätná tabuľa visí na začiatku Uršulínskej ulice. Slávnejší je Johann Nepomuk Hummel, v prvých desaťročiach 19. storočia významná osobnosť európskej hudby.

...

Polemiky okolo kontroverzne vnímaného vlasteneckého zákona sa pohybujú v kruhu. Na jednej strane sa konštatuje, že lásku k vlasti nemožno nanútiť, lebo má byť výsledkom výchovného pôsobenia. Na strane druhej sa ignoruje, že každá výchova, na rozdiel od vyššieho vzdelávania, je viac či menej nanucovaním.

K výchove k vlastenectvu by mohlo prispieť aj...

Ako sa to veľkým umelcom v našich končinách stáva (stačí spomenúť osudy Lucie Poppovej a Edity Gruberovej), aj k talentu Emy Destinnovej sa jej rodní spočiatku zachovali macošsky. Pri jej predspievaní v pražskom Národnom divadle v roku 1897 riaditeľ František Adolf Šubrt budúcej najväčšej českej opernej speváčke odporučil, aby si dala sprchu a menej sa pri speve rozčuľovala...

Už niekoľko dní je slovenský knižný trh opäť o niečo bohatší vďaka monografii Kataríny Bajcurovej Fulla (Vydavateľstvo Slovart 2010). Približuje dielo jedného z najvýznamnejších predstaviteľov nášho výtvarného umenia 20. storočia.

Tvorivý nástup mladého umelca bol svieži, rúcajúci dovtedajšie konvencie. Od experimentov s formou obrazu sa obrátil k...

Pred sto rokmi zomrel jeden z najvýznamnejších fotografov všetkých čias Gaspar Félix Tournachon známy pod pseudonymom Nadar. Narodil sa 6. apríla 1820 v Lyone a zomrel 21. marca 1910 v Paríži. Začínal ako novinár a karikaturista a popri fotografovaní, ktoré mu učarilo počiatkom päťdesiatych rokov 19. storočia, bol aj spisovateľom.

Nadar je autorom...

Dožili sme naše životy; tie sa stali dejinami, významnými či nevýznamnými, ale dejinami.

Túto myšlienku Vladimíra Mináča si vybrala ako motto k svojim osobným dejinám v rodiacom sa ženskom hnutí jeho najvýznamnejšia predstaviteľka na Slovensku Mária Tvarožková. Určite nie náhodou. V. Mináč aj M. Tvarožková boli tí, ktorí tvorili slovenské dejiny po...

Slovenského Šaldu som poznala hneď, ako som prišla po dvoch sezónach z martinského divadla do Bratislavy. Slovenské národné divadlo v réžii Jozefa Budského a dramaturgii Dr. Jozefa Felixa začalo skúšať Bottovu Smrť Jánošíkovu, kde som robila štafáž a k spolupráci si ako odborníka prizvali Dr. Alexandra Matušku. Mala som niečo okolo dvadsiatky a on 38, už vtedy bol prešedivelý...

(Náčrt k portrétu Alexandra Matušku 26. 2. 1910 – 1. 4. 1975) Nemôžem povedať, že by som Alexandra Matušku osobne poznal, či bol s ním v priateľskom vzťahu: nie, iba som sa s ním zoznámil. Presnejšie zoznámil ma s ním básnik Pavel Bunčák 2. apríla roku 1974 v kaviarni hotela Krym. Presne do roka, prvého apríla roku 1975 Matuška vo veku 65 rokov umrel. Zostal som tu ja,...

Posledné interview s Alexandrom Dubčekom, ktoré vyšlo až po jeho smrti vo významnom hamburskom časopise Merian. Máme ešte v živej pamäti skandovanie „Nech žije Havel!“ a „Nech žije Dubček!“, ktoré sa ozývalo v novembri 1989 v Prahe. Vtedy ste boli národní hrdinovia. Dnes, o tri roky neskôr, už spoločný štát Čechov a Slovákov prestáva existovať. Václav Havel odstúpil – stali...

Z Hamburgu sa mi (začiatkom roka 1988 - pozn. red.) ozval Thomas Höpker. Pracoval vtedy ako art director nemeckého časopisu Stern. „Vieš, že tohto roku bude dvadsiate výročie, čo vás obsadili Rusi. Myslíš, že by sa ti podarilo nafotografovať pre Stern reportáž, ako žije Alexander Dubček?“ spýtal sa ma. Zmeravel som. Chvíľu som nevedel odpovedať. „Veľmi zle ťa počujem. Zavolám...

Prečo dodnes stovky neznámych ľudí zapaľujú sviečky na Dubčekovom hrobe, keď z tých ľudí určite len málokto banuje za komunizmom? Tí starší si možno spomínajú na Dubčekov moskovský vzdych, pri ktorom – keď zaznel z rádia – nám všetkým, čo sme to v auguste 1968 prežívali, stislo srdce, pretože vojakmi varšavského paktu zajatý, do Moskvy deportovaný a na živote ohrozovaný...

Sú ešte otvorené jazvy z rokov 1968 až 1989?
Je ich mnoho. Nerád na ne spomínam. Čas rany hojí. Ale ak sa ľudia ešte aj dnes vracajú k tej minulosti, vravím im: „Prosím vás, radšej sa dívajme a hýbme dopredu, pretože ináč neurobíme ani krok.“ Ľudia mi však tvrdia: „A to hovoríte vy, človek, ktorý musel zažiť toľko poníženia a dvadsať rokov beznádeje?!“ A ja im...