Archív článkov
„Dobrú noc, môj milý – ale počuj: neriekol´s mi ešte svojho mena...“ — Meno moje? Načo ti to znať? Ja som predsa Muž a ty si Žena! „Tys´ muž, ja vraj žena... Ale počuj: zajtra večer prídeš pre mňa zas?“ — Eh, nač robiť plány na zajtrajšok. Ako víchor letí drahý čas! „Že čas beží, neviem... Ale počuj: myslíš, že som veľmi zhrešila?“ — Blázonko ty. Tam sa nehrešieva, Kde nás...
Zišiel som sa raz s jednou ženou, čo uhrančivé mala oči, a na koho sa podívala, zosmutnel láskou. Bez pomoci. Vedela v tanci ako háďa zavlniť sa a priľnúť tesne, a kto raz v náručí ju držal, zosmutnel láskou. Silno, hriešne. Veselá bola neskonale, smiech stále búril na jej perne. Kto ju však počul, nesmial sa s ňou, zosmutnel láskou. Prenesmierne. Mladosťou horela jak višňa...