Archív článkov

Večerné zvony sa prebúdzajú v poslednom strasúcom sa kroku pútnika Počuť čas – ako na úteku z tela zrádza Do svedomia noci vrastá hlas pútnika skloneného nad hladinou kajúcna vystiera ruky padá Noc bez svitania Tma tíši ohne v očiach pútnika vkladá ho do náručia zeme – zrádza Vyšlo v zborníku víťazných prác X. Wolkerovej Polianky Fragmenty v roku 1967

Správa z tlače: Včera (10. marca 2008) v ranných hodinách zomrel spisovateľ, publicista a básnik Rudolf Čižmárik. Okrem toho, že som poznala viaceré jeho práce, vždy, keď som ho niekde stretla, uvažovala som, odkiaľ z dávna poznám jeho tvár. Až po tejto správe som si uvedomila, že sme sa videli ako začínajúci autori na Wolkerovej Polianke v roku 1967. A v zbierke Fragmenty,...

5 Idem na nákup a cítim nehu voči Maxovej matke. Náhlu nehu ako chlieb namočený v mlieku. Ako spiace dieťa. A nevysvetliteľnú ako kliatba. Ako veštba. Ako nadprirodzený jav v správach z bulvárneho týždenníka. V živote som ju nevidela. Len Maxovho brata. Jediný raz. Aj to ma chcel Max skryť. Keď som mu zavolala. Lebo som to už nemohla vydržať. Ako keď si zapcháte nos a skúsite...

Juhoamerický prínos do pokladov svetovej literatúry – magický realizmus, zrodený v druhej polovici 20. storočia (mal, pravda, svojich predchodcov, ku ktorým patrí napríklad Uruguajčan Horacio Quiroga s Poviedkami z pralesa) dal svetu veľké literárne osobnosti. V románe Pedro Paramo Mexičana Juana Rulfa sa dialógy živých striedajú s rozhovormi mŕtvych, v jednej z poviedok jeho...

Prokešová, Viera: Vanilka. Bratislava, Petrus 2007 Na sklonku minulého roka sa do kníhkupectiev a povedomia čitateľov poézie dostala v poradí už piata básnická zbierka slovenskej poetky, prekladateľky a literárnej vedkyne Viery Prokešovej, ktorá nesie názov Vanilka. Autorka po deviatich rokoch od vydania poslednej zbierky Pleť ponúka čitateľom a, nakoniec, i kritike, ďalšie zo...

„Jeho úsilie presadiť sa v modernej slovenskej poézii je však vytrvalé. Túži – ako inak – získať literárne ceny, byť naplno akceptovaný. Chce byť vďaka tvorbe finančne nezávislý“. Tak, vážení! To sú vety! Vety do bitky. Vety, ktoré v jednom nemenovanom nebulvárnom týždenníku, zrejme s úplne vážnym a nezištným úmyslom, napísal istý publicista o jednom slovenskom básnikovi,...

Ali Smithová: Hotel svět (Argo, 2007, do češtiny preložila Petra Kůsová) Keď som si po prvýkrát prečítala názov knihy Ali Smithovej Hotel svět, napadlo mi, že „hotel je úžasný symbol“. (Ako tvrdí aj autorka v citáte na záložke knihy.) Hotel je kúsok domova. Hotel je útočisko. V neznámom, vyčerpávajúcom a cudzom svete. Keď človek dlho cestuje, je upotený a má pokrčené šaty....

Lucía Etxebarria: Láska, zvědavost, prozac a pochybnosti (Garamond, Praha, 2007, preložila Hana Kloubová) Román baskickej spisovateľky Lucíe Etxebarrie má dvadsaťosem kapitol, teda toľko, koľko je písmen v abecede. Každá kapitola sa začína písmenom, ktoré odráža jej atmosféru, a kapitoly sú zoradené chronologicky, v abecednom poradí (A jako atypická, K jako kořist, Z jako...

A. Vraj prvý kameň má hodiť, kto je bez hriechu. Ľudia stáli okolo hriešnice, ktorá si zaslúži ukameňovanie podľa božského zákona, a zrazu boli nesmelí. Ešte pred chvíľou si mysleli, že budú s chuťou kameňovať. A zrazu im bránila pochybnosť. „Som bez hriechu?“ Žijeme, akoby sme boli bez hriechu. Byť bez hriechu je dôležitá časť zdravia. Keby som nebol bez hriechu, musel by...

Sú obdobia, keď v oblasti opery niet o čom písať. U nás to platí tým viac, že tento divadelný druh nie je mimoriadne populárny, a to napriek mnohým speváckym talentom (stačí spomenúť Gruberovú, Poppovú a Dvorského), ktoré dobýjali najvýznamnejšie operné javiská sveta. Uplynulé dni nám však poskytli viacero príležitostí prelomiť toto „mlčanie“§ Trocha viac rozvahy. To by sa...

Prečítala som si poslednú knižku Ballu – De la Cruz. Bola „dobrá“? Bola „zlá“? Ťažko povedať. Meno Vlada Ballu sa v našej literatúre vyskytuje už desať rokov. Dalo by sa očakávať, že za taký čas autor prešiel experimentmi a našiel si svoju cestu, chodník, po ktorom sa mu bude dobre kráčať a kráčanie ktorým bude spôsobovať radosť aj čitateľovi. Mne radosť spôsoboval, ale nie...

(úryvok) O otcovej mame toho veľa neviem. Ale stopy po nej v mojej pamäti sú svojsky výrazné. Musela som byť ešte veľmi malá, keď ma po úzkej verande vyprevádzala k bráne rozložitého domu kúsok od stanice, na ulici s jedinou gaštanovou alejou v našom meste. Malá som bola aj krátko potom, keď ktosi prišiel zabúchať na naše okno so správou, že babka umrela. Vari jediný deň s ňou...

Vítam vás v novej rubrike. Inak, to sa mi páči na kultúrnej prílohe týždenníka Slovo, že je v nej tak živo. Dynamické rubriky vznikajú a zanikajú. Ako ste si práve všimli, jedna takáto dynamická rubrika práve zanikla. Hovorím o Weeklyrixe – rubrike pre týždennú poéziu. Peter Macsovszky, fungujúci pod skratkou Pemac, ktorý Weeklyrix obhospodaroval, zásoboval, sa rozhodol, že sa...

Vošla som do triedy. Vpredu je katedra, slovo, ktoré som už takmer zabudla. Katedry, tabule a kriedy sa v mojom živote vyskytujú len pri pozeraní čiernobielych filmov zo školského prostredia. Je to po rokoch prvá trieda, do ktorej vchádzam. Tabule sú iné ako v tých filmoch. Vyrobené z tenkého bieleho plechu a píše sa na ne centrofixkami, ktoré trochu cítiť riedidlom. Acetónom....

Nedávno som v recenzii na najnovší diel Harryho Pottera čítala, že „Ak sa v Harrym Potterovi objaví francúzsky, nemecký alebo iný ‘cudzokrajný’ hrdina, vždy vo funkcii stereotypu: Fleur aj Krum hovoria spôsobom, akoby pochádzať z ‘kontinentu’ bolo samo o sebe vtip.“ Rovnako na Slovensku funguje ako vtip, ak niekto hovorí s prízvukom iného jazyka, napríklad s maďarským či...

Tak som si konečne pozrel film „V for vendetta“. A musím povedať, že som konečne uvidel nového hrdinu – hrdinu dneška a blízkej budúcnosti... Lebo všetci tí Batmani, Supermani, X-mani a najmä Spidermani (chúďatká), to boli rovnaké postavy ako Barbie v reklame. Jednoducho jednoduché a príliš stereotypné – menilo sa len pozadie. A zloduchovia – všetko do jedného psychopati s...

V poslednom čase sa druhý program našej verejnoprávnej televízie vrátil k reprízovaniu medailónov veľkých osobností talianskeho filmu povojnovej éry. Na jednom z najpoprednejších miest je medzi nimi ANNA MAGNANIOVÁ, od ktorej narodenia uplynie 7. marca už celé storočie. Pohľad na túto veľkú hereckú hviezdu býva trocha skreslený tým, že sa prezentuje predovšetkým ako filmová...

HODINA ANATÓMIE Odbila hodina anatómie – nemáš sa čoho báť. Keď nemáš, vezmi si rukavicu, hoci aj tamtú, odvrhnutú. Na nebi nesmierny ciferník odbíja hodinu anatómie. Pristúp k stolu, nazri dnu: nie je tam nič, čo by si nepoznal – toto je žlčník a tamto zas pečeň. Krvavé ruky na nebeskom ciferníku ukazujú jeden z pravých uhlov. Niektoré orgány sú zbytočné – svojou nervozitou...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984