Archív článkov

Hoci to nie je skutočná nevyhnutnosť, vedomie človeka formujú v obrovskej miere tí, čo ho zrodia, a v o niečo menšej miere prostredie, v ktorom vyrastá a ktoré má veľmi konkrétne časovo-priestorové súradnice. Keď som sa roku 1956 narodil v Bratislave, vďaka spomínaným determinantám som sa stal Slovákom, Bratislavčanom a katolíkom. Relativita je princíp odpozorovaný zo života;...

Peter Bogatyrev roku 1932 publikoval etnografickú štúdiu nazvanú Vianočný stromček na východnom Slovensku. Štúdia skúma vývojovú líniu tohto vianočného zvyku – zvyk vianočného stromčeka vznikol podľa Bogatyreva v mestskom prostredí na základe ľudových zvykov. V novšej dobe potom zvyk prenikol na vidiek. Vidiecke prostredie mu pritom prideľovalo magickú funkciu, ktorá v meste...

Keď E. T. A. Hoffmann roku 1810 publikoval svoju recenziu venovanú Beethovenovej 5. symfónii c mol (Osudovej), otvoril Pandorinu skrinku nezmieriteľných myšlienkových protikladov, ktoré odvtedy sprevádzajú európske hudobné umenie. Hoffmann tu rozlíšil hudbu „absolútnu“ a hudbu „programovú, charakteristickú“ ako prejavy „skutočnej hudobnosti“ na jednej strane a „výtvarnosti“ na...

Aristotelova Poetika je najstaršia knižka, ktorej predmetom je umelecká tvorba. Aristoteles v nej skúma vznik, históriu a prvky dramatického umenia. Jeho poetika (teória tvorby) je zároveň mimetika – teória napodobňovania, tvorby vzťahu medzi ľudským výtvorom a modelom, ktorým je rovnako spoločenská skutočnosť ako tradícia daného umeleckého média. Aristoteles písal svoju...

Slovenský skladateľ Tadeáš Salva (1937–1995) vyštudoval na Konzervatóriu v Žiline hru na violončele, akordeóne a klavíri, zároveň chodil na súkromné hodiny kompozície do Bratislavy k Jánovi Zimmerovi. V štúdiách skladby pokračoval na bratislavskej VŠMU (1958–1960), no po názorových nezhodách so svojimi pedagógmi (Alexander Moyzes, Ján Cikker) štúdiá prerušil a v štúdiu skladby...

Dejiny Novej hudby na Slovensku sa začali v období povestného chruščovovského odmäku, keď na našich domácich hudobných učilištiach absolvovali skladbu mladí skladatelia, pre ktorých už poetika ich profesorov nepredstavovala nijaké náradie, pomocou ktorého by mohli nasýtiť svoju objaviteľskú túžbu. Svoj tvorivý svet si nevytvárali v nadväznosti na školskú tradíciu, ale práve v...

Sociálna funkcia hudby bola predmetom pozornosti filozofov od najstarších dôb. Uvedomovali si persuázne pôsobenie hudby v spoločnosti a požadovali štátnu reguláciu tohto vplyvu. Už antickí myslitelia predpokladali, že hudobný priebeh môže ovplyvniť nielen aktuálny citový stav poslucháčov (pathos), ale hudba má formujúci vplyv aj na ich charakter (ethos). Toto vedomie viedlo už...

Keď som sa ako 14-ročný začal zaoberať komponovaním hudby, začal som navštevovať aj bratislavské koncerty, predovšetkým koncerty Slovenskej filharmónie. Otváral sa mi vtedy celkom nový svet, ktorý ma fascinoval a ktorému som len málokedy rozumel, najmä ak sa hrala súčasná hudba. Jedno z prvých fascinujúcich stretnutí s novou hudbou pre mňa znamenala vtedajšia premiéra Koncertu...

Leszek Kołakowski v úvode jednej zo svojich posledných knižiek, nazvanej Horror metaphysicus, provokatívne konštatuje: „Filozofi si v istom momente museli uvedomiť jednoduchý, bolestne nepopierateľný fakt, a postaviť sa mu zoči-voči: spomedzi otázok, ktoré udržujú európsku filozofiu pri živote po dva a pol tisícročia, ani jedna nebola nikdy rozriešená k našej všeobecnej...

Český básnik Miroslav Holub kedysi povedal, že prvá veľká spoločenská trauma, ktorú človek zažije, dlhodobo dominantne ovládne jeho vedomie. Táto trauma je prítomná i v pocite, ktorý spája jednotlivé generácie nasledujúce v husom rade za sebou, a generačné úsilia často integrujú práve spôsoby vyrovnávania sa s týmito nadosobnými bremenami, na ktoré je ľudská história taká...

Významný slovenský skladateľ XX mi kedysi povedal túto vetu: „Slovenský skladateľ YY mi vravel, že podľa neho má hudba skladateľa ZZ málo vajec, a ja si zasa myslím, že hudba YY ich má zasa až priveľa.“ Všetko je tu jasné – podstatné na hudbe sú vajcia, prípadne ich nedostatok či prebytok; komponovanie je výlučnou záležitosťou samcov. Hoci je hudba spätá s človekom od jeho...

Vývoj slovenskej hudby v 20. storočí charakterizuje striedanie sa skladateľských generácií vnášajúcich do domáceho priestoru nové poetiky, ktoré narúšali daný status quo, stávajúc sa podnetom k novým ideovým súbojom a zrážkam. O veľkosti periódy nástupu generácií rozhodoval stav úväzkovej naplnenosti pedagógov skladby – národných umelcov. Vyprázdnenosť úväzkov spôsobila, že...

Keď sa európska hudba na úsvite renesancie stala viachlasnou, vytvorila médium, ktorého účastníci musia prejavovať dvojaký typ muzikality – musia produkovať hudobný zvuk a zároveň musia počúvať svojich hudobníckych kolegov, produkujúcich celkom iné zvuky. Európsky viachlas je plodom racionalizácie, jeho vznik bol možný, až keď vznikla hudobná notácia, fixujúca výškovú i časovú...

Keď Thomas Mann v kalifornskom exile koncipoval na začiatku druhej svetovej vojny svoj román Doktor Faustus mapujúci predpoklady a podobu krízy novodobého ľudstva, za hlavnú postavu si zvolil skladateľa – Adriana Leverkühna. Hlavným protagonistom príbehu sa tak v skutočnosti stávajú – podobne ako v jeho pendante, v románe Hra sklených perál Hermanna Hesseho – osudy hudby v...

Najmladším zo štvorice maturantov Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia bol Alexander Albrecht (1885 – 1958). Jeho otec Johann Albrecht pochádzal z Bratislavy, no ako začínajúci pedagóg dostal umiestenku do Aradu (dnes Rumunsko), a tak sa Alexander narodil práve tam. Do Bratislavy sa rodiny vrátila až po dvoch rokoch, otec potom pôsobil ako pedagóg klasických predmetov a...

Treťou skladateľskou osobnosťou, ktorá zmaturovala na bratislavskom Kráľovskom maďarskom katolíckom gymnáziu, bol Béla Bartók (1881–1945), jeden z najvýznamnejších tvorcov hudby 20. storočia. Bartók pochádzal – podobne ako Dohnányi či Albrecht – z učiteľskej rodiny, ktorej životná púť však bola oveľa komplikovanejšia. Narodil sa v obci Nagyszentmiklós (dnes Sînnicolau Mare),...

Druhým absolventom Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia, ktorý významne ovplyvnil hudbu stredoeurópskeho priestoru, bol bratislavský rodák Ernő Dohnányi (1877–1960). Ernő pochádzal z dávneho rodu Dohnányiovcov, ktorý získal šľachtický titul roku 1697 z rúk Leopolda I. za zásluhy pri obnove krajiny po vyhnaní Turkov. Dohnányiovci žili v Sobotišti v Nitrianskej župe, kde...

Hudobný život Bratislavy v 19. storočí bol doménou domáceho meštianstva. Po presťahovaní štátnych inštitúcií do Pešti a zrušení kontemplatívnych reholí sa meštianstvo stalo hlavným organizátorom i príjemcom hudobného života, pričom sa nemohlo oprieť o nijakú domácu osobnosť nadregionálneho významu. Mestské divadlo, Cirkevno-hudobný spolok, hudobná škola, vojenské hudby...

V zlatom veku bratislavského klasicizmu sa začalo rozvíjať aj umenie hudobného divadla – opery. Spočiatku prevažovali uvedenia opier hosťujúcimi súbormi. Tie sa uskutočňovali v rezidencii uhorského prímasa (napríklad Haydnova La Canterina roku 1767) alebo v Zelenom dome (Grüne Stübl v rokoch 1761 – 1766). Z iniciatívy grófa Csákyho bolo podľa návrhu architekta Mathiasa Walcha...

Motto: „Neprislúcha ti osobitá chvála za to, že hráš lepšie ako ja – je to tvoja povinnosť.“ Knieža Mikuláš Esterházy violončelistovi Adamovi Kraftovi počas spoločnej hry Orchester kardinála Batthyányho sústreďoval najvýznamnejších hráčov svojej doby. Jeho kontrabasistom s ročným platom 500 zlatých bol valtický rodák Johann Matthias Sperger (1750 – 1812), ktorý prišiel do...

V druhej polovici 18. storočia došlo k premenám európskej spoločnosti, ktoré pripravili revolučný kvas 19. storočia. Vrenie v oblasti myslenia vyústilo do fenoménu osvietenstva, ktoré postavilo do centra pozornosti človeka rozum. Zmeny spoločnosti priniesli meštianstvu celkom nové perspektívy, konfrontácia so šľachtou sa stala otázkou času. Hudba, sprevádzajúca tieto premeny,...

Keď sa Ilja Zeljenka v čase maturity rozhodoval o svojom budúcom živote, váhal medzi prírodnými vedami, ku ktorým pociťoval dávnu náklonnosť, a záhadným svetom hudby, ktorý ho priťahoval svojimi nezmapovanými priestormi. Keď si napokon vybral hudbu, iste netušil, že sa jej písaniu bude takmer kontinuitne venovať po celý svoj ďalší život a že výsledkom viac ako päťdesiatročnej...

Na začiatok historka: Prezidentská kancelária nedávno chystala slávnostné odovzdávanie vysokých štátnych vyznamenaní, v rámci ktorého mala byť aj kultúrna vložka. Pracovníci kancelárie oslovili môjho huslistického priateľa s nasledujúcou požiadavkou: Príďte zahrať niečo – má to byť slovenské, má sa to dať počúvať a nesmie to trvať viac ako tri minúty. Tri neznáme boli trochu...

Samuel Capricornus (1628 – 1665) bol najvýznamnejšou skladateľskou osobnosťou, ktorá pôsobila na území dnešného Slovenska v 17. storočí. Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza zo Žerčíc pri Mladej Boleslavi. Jeho rodina ušla pred prenasledovaním a vojnou do Sliezska a neskôr do Šoprone. Capricornus študoval teológiu a filozofiu. V Bratislave začal pôsobiť pravdepodobne už v...

Gutenbergov vynález kníhtlače ovplyvnil výzor celej európskej kultúry. S jeho pomocou sa začalo šíriť nielen písané slovo, Biblia, renesančné traktáty či novoobjavované diela antickej minulosti, ale aj hudba. Prvé nototlače vznikli v Taliansku už na prelome 15. a 16. storočia. Keďže dobová menzurálna notácia bola len veľmi ťažko schematizovateľná, nototlač vnútila dobe aj...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984