Archív článkov

Za robustnými vzhľadmi, trúfam si povedať, väčšiny slovenských výtvarníkov sa skrýva vnímavá, kultivovaná duša. U poniektorých aj dušička. Duša citlivá však ešte nemusí byť synonymom duše kultivovanej, vzdelanej. Pri stretnutiach s niektorými výtvarníkmi mi vždy prekážalo, že, takpovediac, prsty majú ufúľané od farieb. Tým chcem povedať, že svoje umelecké výkony postavili len...

Ak sa ktorýkoľvek – sám seba za pravicového pokladajúci – slovenský esejistický karatista nazdáva, že akýkoľvek kritik Bushovej Ameriky je zakomplexovaný, nazdáva sa správne. Čo iné, ak nie komplexy možno cítiť voči impériu? Len si predstavme, aké komplexy musel mať Ježiš Kristus, keď sa doslova, dopísmena (do Písma) vrhol do náruče popravčej čaty, ktorá v tej chvíli...

JŠ je niekto, koho si cením. Bez JŠ by slovenská literatúra nebola tým, čím je. Bola by jednotvárnejšia. Bez JŠ by ani Slovenské pohľady neboli zažili svoje najhviezdnejšie okamihy. JŠ je pozoruhodný básnik, výborný textár a skurvene vynaliezavý prekladateľ. Čítať jeho preklady, napríklad Puškinovej, Bennovej a Brechtovej poézie, sa rovná slastnému zimomravenčeniu. Minulosť JŠ...

Môj starý otec bol rušňovodič. Po jeho smrti sme v skrini našli hŕbu všakovakých straníckych legitimácií. Raz veril jednej politickej moci, raz druhej. Do strán vstupoval možno z pohodlia a možno z toho istého dôvodu z nich aj vystupoval. Na rebríčku politickej kariéry sa nikdy nikam nedošplhal. Možno mu to ani nenapadlo, možno sa mu nechcelo a je celkom možné, že vôbec netušil...

Ja ekonomickým vzťahom, svetu bánk a finančných tokov rozumiem asi tak, ako Bachovým partitúram. Čiže ako hus najobľúbenejšiemu krčmovému moku. Napriek tomu však idem strkať. Nos, lebo kultúra, ba aj „kultúra“, ešte stále, akýmsi nepochopiteľným zázrakom, žijú z peňazí. Bezočivé sú obidve, len neviem, ktorá viac: či tá s úvodzovkami, alebo tá dole aj hore bez? Ako to teda je, z...

Prednedávnom som sa rozhodol, že s písaním krčmových rečí skončím. Trávil som dlhší čas mimo hraníc Slovenska (napísal by som, že aj mimo Európy, ale nie som si istý, či to, čo som tu nechal, bola už alebo ešte Európa a tým nemyslím len našu ľúbenú republiku) a tam mi doklaplo, že vkladanie sa do rubriky šenkového tliachania je zbytočný výdaj energie. Svet (a najmä Slovensko)...

Čeče, elektronika, to je niečo! Píšeš do počítača, nepotrebuješ papier, ani atrament, ani tlačiarenskú čerň. Môžeš text tisíckrát opravovať. Prepísať. Napísať stovky verzií a variácií. Môžeš kopírovať. Môžeš odosielať. Môžeš preberať, presúvať, vystrihovať, vymazávať. Nemusíš behať s rukopismi. Ak máš doma internet, sadneš si pred komp a e-mailom pošleš do redakcie text. Alebo...

Viete, čo je to zasklievačka? Viete, ako to vyzerá v praxi, keď vás niekto zasklieva? Zasklievanie je, zjednodušene povedané, keď sa niekto, s kým sa poznáte, tvári, že vás nepozná. Že vás nevidí. Že si vás vo chvíli, keď ste sa mu pozdravili, nevšimol. Že si vás mýli s nejakým cudzincom, ktorý sa prevelice podobá na vás. Zasklievanie je obľúbená aktivita nafúkancov. Niekto by...

Iba mačiek ste sa nebáli, mačky boli s vami na jednej lodi. Ale mačky mali prekrásne sivé, čierne i pruhované kožúšky, nemali sa za čo hanbiť a s ostatnými mačkami zo susedstva sa dali bez problémov porovnať, dokonca ich niekedy vzrastom či mačacou krásou aj prevyšovali. Takže ani mačky neboli s vami na jednej lodi. (Balla: Rodina) Recenzentova samoľúba opravôčka: „Iba...

Prižmúriť sa dajú. Očká nad všeličím. Prižmúriť, buľvou cudne šklbnúť. Prežrieť, prehltnúť, stráviť, spracovať, vyrovnať sa s... Odpustiť, prepáčiť, mávnuť rukou. Napríklad nad tým, že slovenskému ministrovi vnútra nikto nezabráni v tom, aby sa z neho stal vážený esejista. Takmer filozof. Bez zmyslu pre mlčanie na vhodnom mieste vo vhodnom okamihu. A prečo by mu aj v jeho novej...

Niektorí Slováci sú posadnutí fixnou ideou, že zahraničie Slovensku nepraje. Že mu neprestajne hádže pod pod nohy kolená. Alebo hrach. Títo niektorí Slováci však neprepadnú zármutku a pasivite, ale naopak, zaktivizujú sa. Cudzina ich nevydesí, vyrazia na cesty. Reprezentovať slovenskú kultúru. Treba predsa zahraničiu vysvetliť, že stojí za to zapodievať sa kultúrou tohto...

Pod súčasnými, čerstvo napísanými románmi sa pulty slovenskej literatúry neprehýbajú. To vidí každý okoloidúci. Či je takéto pórovité, vákuovité, fiaskóznosťou zaváňajúce prostredie pre začínajúcich románopiscov výhodné alebo nie, to veru neviem. Ja som len čitateľ, ani to nie stopercentný. Nestíham z čítaného textu všetko zavnímať a odvnímať. Prípadne odnímať. V dynamickom...

Či sa cítim byť Slovákom, toto sa ma prednedávnom spýtal jeden môj známy v krčme, kde inde. Aká bola moja odpoveď? Už sa nepamätám. Buď som mlčal, alebo som niečo zahabkal. Zakoktal, zakrochkal, sčervenal. Zalial ma rumenec? Zapýril som sa hanbou? Zmocnila sa ma bezmocnosť? Alebo ma spotil nedostatok argumentov a neschopnosť pohotovo reagovať? Marí sa mi, že som sa zachoval...

V slovenskej krčme sa obzvlášť dobre trepe o konšpiračnej mentalite a politike. Každý vie svoje a v žiadnom prípade sa nenechá zo svojej správnej cesty zviesť. Každý má poruke dostatok bombastických argumentov a pivnej guráže. Trpké skúsenosti s dôsledkami celosvetového sprisahania nikomu nechýbajú. Podaktorí vám bez zaváhania podajú správu o tom, že už celé roky sú nútení žiť...

V susednom Maďarsku hladinu verejného života prednedávnom rozčeril výrok z úst istej političky. Také veci sa, hoci by aj obsahovali semiačko pravdy, nehovoria, neartikulujú sa takýmto spôsobom, najmä nie verejne, a už vôbec nie v čase najväčšieho kresťanského sviatku. O čo v tom výroku šlo? Politička vyslovila podozrenie, že Vatikán chce prostredníctvom prodiovskej EÚ „šlohnúť...

Máme veľmi radi Glendu. Tak znie názov jednej z poviedok Julia Cortázara. Mariána máme veľmi radi. Toto už nie je veta argentínskeho spisovateľa. Napísal ju Pán Dobrodružstvo Myslenia, aby takto dal najavo svoju (takmer) bezhraničnú lásku k jednému z najväčších slovenských hudobníkov všetkých čias. Aj tých mojich. Kto vie, či sú spomínanému skladateľovi podobné priznania až tak...

A teraz o čitateľoch. Krčmovej reči. Dráždi ich. Veď aj má. Inak by nemala. Zmysel. Síce, ani tak nemá ktovieaký. Prečítajú si ju a potom morfondírujú. Čo je za ňou. Za rečou. Čo by bolo? To, čo vždy. Klebety. Klebety sa však asi nemajú. Zverejňovať v tlači. Tak káže zákon slušnosti. Lebo aj klebety majú svoje. Hranice neslušnosti. Za nimi je už len. Slušnosť. Klebetiť sa smie...

Keďže ťa nechcem priveľmi otravovať, rád by som sa vyhol otrepaným otázkam. Obávam sa však, že sa mi to teraz sotva podarí: mal by som ťa predsa predstaviť slovenskej čitateľskej obci, ktorá doposiaľ nemala možnosť oboznámiť sa s tvojím dielom. Ak, pravda, nepočítam tých, čo sa v súčasnej maďarskej literatúre orientujú a s radosťou čítajú tvoje knihy. A tak teda prichádzajú...

Macso a jeho babinec. Macso and His Melody Girls. Najnovšie takéto postrehy ku mne prenikajú cez morové ovzdušie zahnívajúcich bratislavských kaviarničiek vyživujúcich svoj nenapodobniteľný l´esprit z geopatogénnych zón, na ktorých stoja (a padajú). Fajn, že tieto vtipnôstky pochádzajú aj z úst tých, ktorým sa podarilo založiť si svoju cestovnú a trtkaciu agentúru vďaka...

Ukazuje sa, že pre väčšinu žiakov a študentov je písané slovo vec takmer krajne nedôležitá. Veď, netreba sa rozohňovať, naozaj nemožno popierať, že svet, dnes, v čase všakovakých čarodejných technológií, sa v pohode môže krútiť ďalej aj bez kníh. Veď boli časy, keď knihy, starostlivo strážené v prítmí chrámov, ešte nezaplavovali svet. Ak sa učitelia sťažujú, že ich zverenci...

Antikvariáty prajú mániám. Najmä tým. Mono. Tematickým. Mal som ich viac. Stále prichádzajú nové. Mal som: Pavesemániu. Potom: Moraviamániu. A ešte: Gončarovomániu. Tá prekročila aj hranice. Oblomova som kúpil v budapeštianskom antikvariáte. Všedný život a Úšust v Bratislave. Medzi mániami sú pauzy. Vtedy buď nezavítam do antikvariátov, alebo sa chodím len obzerať. Alebo kúpim...

Neponosujem sa, nemôžem povedať, že by sa mi myšlienka založiť katolícke gynekologické ambulancie hnusila. Nehnusí sa mi, dokážem pochopiť podaktoré zbožné ženy, ktoré sú zrejme hanblivejšie a plachejšie ako ženy iné, menej veriace, až neveriace. Aj ja som v podstate hanblivý a svoju hanblivosť sa usilujem zahaľovať zdanlivo zvrátenými nápadmi. Píšem „v podstate“, hoci do tej...

Aké knihy ti chýbajú v súčasnosti na pultoch slovenských kníhkupectiev najväčšmi? - Žiaľ, nechýbajú a nemôžu mi chýbať žiadne. Mám totiž niekoľko tisíc kníh, ktoré nemám kam dať. Podľa mňa problémom nie sú ceny kníh, ale vysoké ceny bytov. Človek by aj kúpil nejakú knihu, keby ju mal kam dať. Máloktorá kniha mi stojí za niekoľko stoviek korún zavadzania. To je vlastne ubraná...

Istý, dozaista mienkotvorný žurnalista sa vyznal na stránkach svojho týždenníka zo svojho obdivu k istému, z vlastnej vôle bývalému spisovateľovi-traktoristovi. Žurnalista napísal, že jeho idol, traktorista-bývalý spisovateľ je naozajstným úkazom. Nemýlil sa: náš traktoristický publicista je naozaj úkaz. Ukazuje naozaj všetko, možno aj to, čo pôvodne nechcel. Rovnako...

Antikvariátom by sa človek, najmä ak je s knihou profesijne spätý, nemal pričasto vyhýbať. V týchto pošmúrnych čakárňach či očistcoch knihy čakajú buď na návrat na vyleštené police, aby potom svojou starobou a otrhanosťou mohli vo veľkej bitke o osvietenie sveta tak trošku zosmiešňovať fešnosť a čistotu nedávno zakúpených spolubojovníčok, alebo na odchod do nevábnych a pre...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984