Reklama
Reklama

Archív článkov

Tadeusz Różewicz (1921), jedna z najvýraznejších postáv povojnovej poľskej literatúry, je u nás známy minimálne od šesťdesiatych rokov rovnako svojou dramatickou tvorbou ako aj poéziou. Tomuto autorovi európskeho formátu, ktorý má na svojom konte vyše dve desiatky básnických zbierok (knižne publikuje od 1946), vydali vlani pri príležitosti jeho osemdesiatky album poézie...

Román súčasného talianskeho spisovateľa Roberta Pazziho (1946) Konkláve v mnohom pripomína „profesijné“ či „insiderské“ príbehy, ktorých máme v modernej (predovšetkým v americkej) povojnovej literatúre – najmä na jej nižších a stredných poschodiach, určených pre masového čitateľa – neúrekom. Na všetkých tých Arthurov Haileyov, Johnov Grishamov či Irvinov D. Yalomov sa Pazzi...

Juhoslávia, prvá polovica osemdesiatych rokov. Katastrálny úradník Vilko Lamian z Banjaluky nájde na korbe kamióna, ktorý ho z Podbrda vezie domov, ufúľané maďarské noviny. Ako blesk z čistého neba ho z nich zasiahne jediné slovko, na ktoré nemyslel už celé desaťročia: Szabatka. Je to rodisko ženy menom Helena Lifka, o ktorej sa nazdával, že si ju definitívne vymazal z pamäti...

V modernej literatúre jestvuje niekoľko ženských postáv, ktoré sa stali mýtmi: takou je Flaubertova pani Bovaryová, Dostojevského Soňa Marmeladovova, Zolova Nana, pani Chauchat z Čarovného vrchu Thomasa Manna, Bretonova Nadja, alebo hoci v slovenskej literatúre Tatarkova Panna Zázračnica. Málokto vie, že práve tie dve posledné, ktoré zaujímajú navyše pevné miesto v rade...

V týchto dňoch vyšlo prvé tohtoročné číslo časopisu Revue svetovej literatúry, venované tentoraz prevažne súčasnej rakúskej literárnej tvorbe. Periodikum, ktoré na budúci rok (ak dožije) oslávi svoje štyridsiate narodeniny, sa dnes ocitlo akoby na okraji kultúrneho diania – napokon tak ako takmer všetko, čo z hľadiska autentickej kultúrnosti stojí na Slovensku za zmienku. „...

Andrzej Stasiuk (roč. 1960) patrí spolu s Marcinom Świetlickým, Olgou Tokarczuk a Jackom Podsiadłom ku skupine poľských autorov mladšej strednej generácie, ktorú v deväťdesiatych rokoch volali „generácia tridsiatnikov“. Okrem zostreného videnia ruptúr v spoločenskom i duchovnom živote po roku 1989 ich spája to, že začínali v literárnom časopise bruLion, no vedomie literárnej...

Časopis Kritika & kontext, vychádzajúci na pôde Výberového vzdelávacieho spolku (VVS), vstúpil v týchto dňoch svojím prvým tohtoročným číslom do siedmeho ročníka. Neľahká situácia na trhu s periodikami a problémy s financovaním prinútili tvorcov časopisu za tých niekoľko rokov zredukovať jeho periodicitu: pôvodne vychádzal štyrikrát do roka, a vlani vyšiel len dvakrát (to...

K upravenému, novému vydaniu publikácie Karla Benyovszkého a Josefa Grünsfelda juniora Obrázky z prešporského geta, uverejnenej prvý raz roku 1932, napísal bratislavský humorista Tomáš Janovic dve básničky. V jednej z nich, ktorú nazval príznačne Smutná anekdota o hlúposti, píše: „Cudzie nechceme a svoje si nedáme / povedal hlupák / múdry človek naopak / chce cudzie a svoje...