Čaro rozprávok  je v príbehoch. Keď to, čo sa deje, tečie ako rieka. Od prameňa. Náhlivo, búrlivo, rozvodnene, až napokon pokojne ústi do mora. Čo bolo, kto kde kedy bol, komu sa čo stalo. Až zazvonil zvoniec… neodmysliteľný  koniec. V poučení z poznaného, zažitého, že dobro zvíťazi nad zlom. Preto rozprávky,  bez ohľadu na vek, máme všetci tak radi. Nedajú sa nedočítať...

 Je však tento článok podstatou a obsahom až tak vzdialený od iného dokumentu z prvej polovice minulého storočia? Ponechám úvahám: „Poukážky na podporu pre nezamestnaných sa prideľovali v rokoch 1930 - 1939. Nezamestnaným sa prideľovali týždenne, mali hodnotu 10 - 20 Kč a v určených obchodoch sa dali vymeniť za potraviny. Dostávala ich tretina nezamestnaných,...

Ak sú politici, hovoriaci si praví, konzervatívni, kresťanskí či liberálni v koncoch s argumentmi v tlevíznych a rozhlasových dišputách, zvyknú v bezmocnosti vyčítavo, ba až s nenávisťou vychrstnúť, že „vy, ľavica, by ste len rozdávali“. Oni, neľaví, roky usilovne zhŕňali, napĺňali štátnu kasu, poplatkami za návštevu u lekára či pobyt v nemocnici, ba aj okrádaním invalidných...