Archív článkov
Čo si zdedil po predkoch, musíš znovu dobyť, aby si to skutočne mal.
(J. W. Goethe)
Práve v Štúrovom rozhodnom skutku je aj základ slovenskej štátnej samostatnosti! Urážlivosť je vôbec slovenská osobitosť. Je prekážkou...
Lebo sú ľudia, ktorí pre veľké veci nevidia ani obyčajný život. Azda pre túto schopnosť, pre to, čomu vtedajší mladí ľudia vraveli, že majú sociálne cítenie, ich priťahovali aj Clementis aj Novomeský. Dr. Matej Andráš aj v rozhovore, ktorý sme si už raz prečítali (NS, 2006) a teraz po novom si ho obnovili v pamäti, pri jeho smrti, dokladá, akí to bývali šťastní...
„Tradícia je putom pre životaschopných.“ Vladimír Clementis v literárnom časopise Mladé Slovensko, január 1923 Pokojné hladiny slovenského verejného života rozbúrila televízna prezentácia filmu Bathory. Zhodou okolností v čase, keď sme si pripomínali 400. výročie Žilinskej synody. Udalosti, ktorá sa stala významnou súčasťou nielen cirkevných, ale aj našich národných dejín....
V piatok 9. apríla sme sa cez mobil zhovárali s priateľom, podnikateľom Eugenom Vorčákom z Oravskej Polhory. Medzi rečou sme spomínali naše obavy o to, ako sa v poľskom prostredí zbytočne sliní a vyťahuje protiruská karta. Aj prezident Lech Kaczyński vyžadoval od Moskvy opakované ospravedlnenia za udalosti v Katynskom lese a za mnohé iné príkoria, ktoré Rusi Poliakom spôsobili...
Zvláštnosťou súčasných slovenských pomerov je to, že sa do vysvetľovania histórie, rovnako stredovekej ako novovekej, bohorovne púšťajú nielen nevzdelaní ľudia, ale najmä primitívni exegéti, ktorí sa radi štylizujú do úlohy jediných správnych vykladačov Písma svätého. Byť celoživotným vedcom je pritom nesmierne ťažké. Vystavať si počas života renomé seriózneho slovenského...
Ak existuje vzťah, ktorý možno označiť za rýdze, čisté, úprimné a hlboké kamarátstvo, tak to je – bol – vzťah Vlada Clementisa a Laca Novomeského. Samého ma prekvapilo, keď som v tejto súvislosti zistil pravdu o pozadí básne Aký si zo zbierky Svätý za dedinou.
Bože, aké to len muselo byť kamarátstvo. Jeden sa narodil v Tisovci a druhý v Budapešti, Vlado bol o dva...
Ak by sme chceli stručne, ale pritom jasne charakterizovať Vlada Clementisa, nenájdeme nič lepšie, ako zábavnú príhodu o jeho prvom neúspešnom pokuse emigrovať z rozbitého Česko-Slovenska, ako ju z rozprávania Lídy Clementisovej zaznamenal Drahoš Machala.
Lída dostala krátko po rozbití republiky vízum a mohla odcestovať do Francúzska, ale Vladovi ho nedali. Preto...
Psie srdce je kniha, ktorú venoval Michail Bulgakov svojej druhej manželke Ľubov Jevgenijevne Belozerskej. Napísal ju veľmi rýchlo – od januára do 14. februára 1925 a dokončil ju v marci. Bulgakovov strýko Nikolaj Pokrovskij do smrti nevedel, že bol predobrazom literárnej postavy chirurga Preobraženského, ktorý premenil psa na človeka, keď mu voperoval mozog.
...V utorok tento týždeň uplynulo 103 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších ľavicových mysliteľov, publicistov a politikov 20. storočia na Slovensku. Dňa 20. septembra 1902 sa v Tisovci narodil muž, ktorý sa navždy zapísal do česko-slovenských dejín, ale významne miesto mu prináleží aj v európskej politike a medzinárodnej diplomacii. „Ísť vpred znamená ísť so svetom do...
„V tých časoch napísal hry Útek, ale aj Moliér, Adam a Eva, či novelu Konzultant s kopytom, tak trochu prvú verziu neskoršieho románu Majster a Margaréta. Hoci popularita Bulgakova rástla, bratia-spisovatelia, no najmä bratia-novinári bdeli. Čoskoro sa všetko vytratilo,“ pokračuje vo svojich zábleskoch spomienok Ľubov Belozerskaja, druhá manželka Michaila Bulgakova, ktorú som...
Do Kyjeva som zvyčajne prichádzal na jar, keď kvitli gaštany. V pamäti mám zapísanú aleju košatých stromov, ktorá sa začínala, ak ste na konci Kreščatiku zabočili napravo k hotelu Ukrajina, a potom sa pozvoľna dvíhala do strmého kopca. Tam, kde sa pred križovatkou končil nízky železný kovový plot, stála skupina topoľov. Pripomenula mi báseň Ivana Kraska. Práve tam som našiel...
Ani si to dosť dobre neviem predstaviť, aké to muselo byť kamarátstvo. Vladimír Clementis a Ladislav Novomeský boli ako rodní bratia. Jeden sa narodil v Tisovci a druhý v Budapešti, Vlado bol o dva roky starší, ale nikdy sa nad mladšieho jemného básnika nevyvyšoval. Boli tak trochu sprisahanci, lebo si tie najintímnejšie názory nechávali iba na nočné ,,pohúľanky“ pod viechou...
Nepoznám nikoho iného zo zahraničných spisovateľov, kto by tak miloval Vladimíra Clementisa ako Iľja Erenburg. Na poslednom stretnutí v roku 1949, keď Erenburg letel z Paríža do Moskvy s medzipristátim v Prahe, sa stretli vtedy už u ministra zahraničných vecí ČSR. Podľa Iľju mal Vlado veľmi smutné oči. Ale keď začali spomínať na Tisovec, na Clementisovho otca, na to, ako s ním...