Miroslav Válek mal po mozgovej príhode pol tváre nehybnej, čo budilo zdanie neustáleho ironického úsmevčeka. Hovoril monotónne a každú moju otázku akoby premietol do zrkadla: takto ste sa pýtali? Naozaj chcete poznať odpoveď na toto? A je to naozaj tak, ako si myslíte, že to je? Vidíte to presne, nemýlite sa? Bol to rozhovor, kde som dostávala témy na premýšľanie...