Reklama
Reklama

Archív článkov

Bol jediný, tak musel


Na krste nebol ani jeden predstaviteľ súčasnej moci. Ukážky z čerstvých pamätí prečítal Štefan Bučko a posolstvo o nich predniesol novinár Marián Leško: je to kniha poctivá, pravdivá, dôsledná, taká, akým je aj jej autor. Leško v príhovore okrem iného parafrázoval myšlienku spisovateľa Ota Pavla, ktorú nezabudnuteľne...

Hra ich vraj urazila, pochopili ju prísne kapitrealisticky, (zrkadlový obraz socrealizmu), prvoplánovo. Z naplánovanej premiéry nebolo nič, a tak o čom ten provokatérsky kúsok v skutočnosti pojednáva, môžeme vedieť iba z románového prepisu. Román vyšiel pod rovnomenným názvom (Diabol) v roku 2005, čitatelia sa proti nemu nevzbúrili, alebo o tom aspoň nevieme, lebo...

Lev Nikolajevič Tolstoj hovoril, že si pamätá, ako ho zavíjajú do povijanu, celého zmeraveného, s rukami pripaženými, bez možnosti pohnúť sa. Do najdlhšej staroby si vraj niesol túto spomienku. Jeho životopisec premýšľal, do akej miery mohol ovplyvniť umeleckú tvorbu Tolstého prvotný pocit nemluvňaťa. Najstaršia spomienka Paola Coelha je ešte desivejšia: narodil sa prakticky...

Milá Milka, porozprávam Ti, ako som bola v Timrave tvoriť. Bolo tesne pred Veľkou nocou, Tatry smrdeli, popri ceste navŕšené kopy haluzia, kôrovia, všetko slabo preschnuté, no robotníci a robotníčky s hrabľami a vidlami v rukách zapaľovali pahýle, čistili les. Z mnohých miest sa dymilo, kúrilo, dym sa stlal ponad vyvrátené pniaky, vo vzduchu ho bolo cítiť všade. Poznám tú...

Dožili sme naše životy; tie sa stali dejinami, významnými či nevýznamnými, ale dejinami.

Túto myšlienku Vladimíra Mináča si vybrala ako motto k svojim osobným dejinám v rodiacom sa ženskom hnutí jeho najvýznamnejšia predstaviteľka na Slovensku Mária Tvarožková. Určite nie náhodou. V. Mináč aj M. Tvarožková boli tí, ktorí tvorili slovenské dejiny po...

Kto má rád filmy Jana Hřebejka a Petra Jarchovského, nech sa vyberie na Kawasakiho ružu. Kto chce vidieť naozaj angažovaný film, nech si zájde na britskú snímku Hlad. V prípade Kawasakiho ruže tentoraz nejde žánrovo o komédiu, ale o drámu, no inak zostáva všetko pri starom: je to film páčivý, v tom najstrednejšom prúde, a teda chodiť naň je ,,in“. Má sa to. Má sa „vyrovnávať...

Daniel Lipšic je veľmi úprimný človek. Myslím to vážne: politici zvyčajne hovoria preto, aby podstatné zatĺkli. Vŕšia slová a vety, samá hlušina. Netreba počúvať, lebo každému súdnemu človeku je jasné, čo povedať nechcú. Aj keď sú pripravení odpovedať pokojne, vytrvalo a starostlivo. Daniel Lipšic sa z tohto húfu vymyká. Je skôr mravokárca než politik. Taký typický slušňák....

Dívala som sa v televízii na tlačovku. Za stôl si sadli dvaja chlapíci z SDKÚ. Jeden z nich sa preslávil najmä tým, že ako podpredseda NR SR brával na zahraničné služobky syna. Teraz sa tváril odmerane, ale aj odhodlane. Ten druhý sa pokúšal o priateľský úsmev. Veď prišiel medzi svojich, teda medzi slovenských novinárov. Priniesli im udavačský mail a udavačskú správu od...

Primo Levi bol mladý, pracoval v chemickom laboratóriu. Nadobudol sklon žiť vo vlastnom, kvázi nereálnom svete s počestnými karteziánskymi príznakmi, úprimnými mužskými priateľstvami a vlažnými priateľstvami žien. Pestoval si pocit umierneného a abstraktného priateľstva. Keď ho zatkli, mal dvadsaťštyri rokov. Od januára 1944 do januára 1945 prežil v koncentračnom tábore...

Už roky chodievam podvečer na dlhé prechádzky a sledujem, ako sa mi postupne do cesty stavajú nové domy. Výzorom skôr kaštiele či malé hrady, s vežičkami, balustrádami, lomenými oblúkmi okien, štukatúrami a ozdobnými rímsami. Stoja pyšne, okázalo a nemo. Zatiaľ sa tlačia na úvratiach, z oboch strán úzkej cesty, po nej sa sunú koráby, ktoré k tým domom patria. Okná nablýskaných...