Archív článkov

Karol, smútim viac, ako  sa dá vypovedať, s tebou odchádza aj kus mňa samotnej, s tebou,  posledným  bardom, posledným mohykánom našej slnečnej generácie. Volali sme ju  slnečná a aj šťastná, lebo sa dostala k slovu hneď po vojne. Vyleteli sme do svetla, plní nadšenia, elánu aj hrdosti.

Viktor a Vaľa  v Arbuzovovom Príbehu na brehu rieky, 1960...

V priebehu jedného týždňa utrpela slovenská kultúra stratu dvoch významných osobností. Prvou z nich bol prekladateľ Vladimír Oleríny (15. 6. 1921 – 29. 4. 2016), druhou herec Karol Machata (13. 1. 1928 – 3. 5. 2016) Prvý bol známy len užšej čitateľskej verejnosti, ktorá sa okrem príbehu románu, poviedky či drámy zaujíma aj o spôsob, akým boli preložené z cudzích jazykov...

Mala som rada také rána: kráčam do práce a pán Machata zhrabuje opadané lístie. Po ulici kráčajú dvaja chlapi a pýtajú sa: „Nescete hnúj?“ On im tým svojím neopakovateľným hlasom odpovie: „Nie, ďakujem.“ Zastanú. Na okamih zamrú. A ten jeden potom: „Pančucha! Né, dočkajte, Bolebruch!“ hľadá v pamäti meno hrdinu z Červeného vína – to je neisté, hlas absolútne istý....

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984