Archív článkov

V auguste sme ako každý rok vyšliapali s priateľmi z liptovskej obce Lisková na najkrajší slovenský vrch Choč. Pán starosta Ján Lauko pozdravil rodákov i prišelcov, potom sa recitovalo, spievali sa národné piesne Otče náš, vyslyš nás a Kto za pravdu horí. A potom sme zostupovali z vrchu a na konci túry boli pri chate Dvorských odmenení gulášom, Hankinými a Bohušovými...

Kedysi sme žili v kolektíve. Vraveli nám, že v kolektíve je život veselší a lepší, lebo človek nie je nikdy sám. (Vladimír Mináč: Nikdy nie si sama). Niektorí si z toho veselia a dobroty strúhali žarty, a tie im potom priniesli „neznesiteľnú ľahkosť bytia“ (Milan Kundera: Žert, Nesnesitelná lehkost bytí).

V jednom rozhovore po politickom prevrate som sa dozvedel, že...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984